Vbehla do izby a zabuchla za sebou dvere. Hodila sa na posteľ a dlho, dlho plakala. Chcela zo seba slzami vyplaviť všetkú tú zmätenosť a nerozhodnosť. Vedela, že sa musí pozviechať, že musí ďalej fungovať ako delegátka a že si nemôže nechať pokaziť letnú pohodu pri mori. Depresie musia ísť bokom, nič také si teraz nemôže dovoliť, nechce tu pôsobiť na klientov ako nejaká troska. Ani nevedela ako a od vyčerpania zaspala. Prebrala ju až sms-ka: "Kde toľko trčíš? Všetci sú už dolu." Písala jej Kveta.
Tri sekundy jej trvalo, kým sa vrátila do reality a uvedomila si, kde vlastne je. "Večierok! Sakra!" Celkom by ho prepásla. Vyskočila z postele a bežala do kúpeľne. Musí sa dať bleskovo do kopy a niečo so sebou a svojím uplakaným a utrápeným výzorom spraviť. Pri sprchovaní si spomenula na Petra, čo si asi o nej myslí, keď tak náhle z pláže utiekla. Snáď bude mať ešte možnosť všetko napraviť. Snáď v jeho očiach teraz nevyzerá ako čistý blázon. Myšlienky jej zablúdili aj k Tomášovi. Bolo by fér mu niečo na jeho sms-ky odpísať. Musí si to všetko zrovnať v hlave a neskôr mu odpíše, len ešte sama nevie čo. Po polhodine vyšla z kúpeľne úplne iná, krásna, mladá žena. Sama pre seba si povedala: " Starosti bokom a ide sa na zoznamovací večierok!"
Keď rýchlym krokom kráčala po hotelovej chodbe ponáhľajúc sa na večierok, v trochu lepšej nálade a v očakávaní nových zoznámení, zábavy a rozptýlenia, zrazu k nej doľahol z druhého konca chodby hlas: "Ema! Si to Ty?" Ten hlas už mala vrytý v koži a tak dobre vedela, že je to Peter, nemusela ani veľmi očami pátrať, kto ju to oslovil.
"Ach áno, Peter, som to ja. Len sa trochu ponáhľam, máme dolu v hale zoznamovacie posedenie delegátov. Prepáč!"
"Ja len, či si v poriadku," nedal sa odradiť Peter jej odpoveďou.
"Niečo som povedal, čo som nemal? Niečo som pobabral?" opýtal sa previnilo.
"Ó, nie Peter. Nič také. Nemá to s Tebou vôbec nič spoločné. Prepáč! Mrzí ma, že som sa správala ako malé decko," odpovedala s ospravedlnením v hlase.
"Mimochodom. Dobre vedieť, že bývame tak blízko seba Ema. Rád by som Ťa neskôr pozval niekde na večeru," jemne sa pousmial a dodal: "Môžeš to brať ako také malé ospravedlnenie za tú príhodu s džúsom v lietadle." Po týchto slovách na Emu šibalsky žmurkol.
Ema bola rada, že príhoda na pláži nič medzi nimi nepokazila a že ešte bude mať šancu Petra lepšie spoznať. Lichotilo jej, že náklonnosť k Petrovi nie je iba jej jednostrnanný problém, ale že to bude našťastie vzájomné. Teraz to riešiť nebude. Veď ho vlastne ešte vôbec nepozná. Nechá to na osud. A Tomášovi zajtra isto odpíše. Nie je fér, nechať ho tak dlho čakať na odpoveď. Možno mu odpíše ešte dnes v noci. Zatiaľ snáď len pár neutrálnych slov, aby aspoň vedel, že je v poriadku.
Ema sa usmiala na Petra a odpovedala: "Dobre, večera platí a pozdravuj malú Karolínku!"
Na Petrovej tvári bola vidno spokojnosť. Ema pridala do kroku a stratila sa skôr, než sa za ňou stihol ešte posledný krát obzrieť...
Ďakujem Leni.
bravó, bravisimo
Maja
Parádička.
Stanka
