Román na leto - 17. časť

Ach nie! Dnešný deň bol taký úžasný, strávený s Petrom (jasné že aj s ostatnými), ale hlavne s ním, a Karolínkou... a teraz toto! Pár slov jej dokázalo pokaziť celú radosť. Nahnevalo ju to. Stlačila "odpovedať": NIE, NEMAS SANCU, POCHOP TO, NIKDY NEBUDEME VIAC AKO KAMARATI, NEROB SI PLANE NADEJE, NEMA TO ZMYSEL. SOM TU, DALEKO OD SLOVENSKA, DALEKO OD TEBA A MAM SA FAJN.

Sama neverila tomu, čo mu odpísala. No Tomáša poznala už dosť dlho a vedela, že na neho treba ísť priamo. Dokázal sa vykrútiť o všetkého. Dokoloa si čítala SMS, čo mu napísala. Lomcovala ňou zlosť.
Zrazu ju z nepríjemných myšlienok vytrhol hlas:"Ema, dnešný výlet bol fajn. Len keby sme sa viac najedli.. Skočíme niekam na večeru? Karolínka ostala pri tete"
Super! Presne to chcela počuť. A ihneď odpovedala: "Jasné, aj mne nejako škvrka v žalúdku. Kam ideme?"
- Ty to poznáš lepšie, vyber si.

Vybrala reštaráciu, ktorá sa jej najviac páčila. Terasu mal hneď veďľa mora, obsluha príjemná a dali sa tu objednať aj jedlá, ktoré sa dajú zjesť a vedia nasýtiť.
- Jééééééj, to je krásna reštaurácia. Ako si ju tu našla? Je pekne zašitá.
- Ale, veď som tu častejšie ako doma. Cestovka ma zahrnie kopami máp, aby som bola klientom vždy k dispozícii. Musím mať všetko pri sebe A ty čo robíš? V akom odboere pracuješ?
- Robím bezplatné právne poradenstvo, pracujem pre štát, pomáham rodinám, ktoré majú problémy a právnika si nemôžu dovoliť. Nie je to bohvie čo, riadny zabiják času, ale dá sa..
- No nie je to také dobrodružné ako moja práca, nevedela by som sedieť osem hodín v kancelárii.. A už vôbec nie celý deň.
- Zvykla by si si... Ale dosť už o práci, poďme radšej na niečo príjemnejšie.....

A rozhovor pokračoval. Dlhé tri hodiny. Prebrali starých kamarátov, staré zamestnania, koníčky... Skrátka super večer...

Na izbu sa vrátila skoro o polnoci. Tešila sa, že dnes konečne zaspí s pokojným srdiečkom. Dala si sprchu, ľahla do postele. Natiahla ruku za mobilom, že si nastaví budík a pozerá: SMS od Tomáša. To snáď nie!