Román na leto - 19. časť

"Ema?" prenikol jej hlások Karolínky do myšlienok.
Ema precitla. Prvé čo ju napadlo bolo: "Keď je tu dcérka, bude tu i jej otecko." Srdce sa jej rozbúchalo.
V tom sa ocitol pri nej aj Peter. "Ahoj." pozdravil ju.
"Ahojte. Kde sa tu beriete?" spýtala sa ich.
Trošku sa začervenala, ale dúfala že si to nevšimli. Práve totiž tie myšlienky sa uberali smerom k Petrovi. Myslela na to ako by sa mohol uberať ich vzťah, a či vôbec nejaký vzťah okrem kamarátskeho medzi nimi bude. A či má zmysel premýšľať nad nejakým vzťahom keď on je tu na dovolenke, a ona tu má prácu, a po jeho odchode tu zostane. Je to trochu zamotané, ale...
"Chystáme sa stráviť deň na pláži. Nechceš sa k nám pridať?" opýtal sa jej Peter.
Ema ani na okamih nezaváhala."Rada sa k vám pridám." odpovedala.
Karolínka ju chytila za ruku a zvolala: "Tak poďme, ocko mi sľúbil že budeme staviať hrad z piesku. Aj ty nám môžeš pomáhať. Chceš?"
"Veľmi rada vám pomôžem." odpovedala jej Ema a usmiala sa na Petra. Ten len pokrčil ramenami a usmial sa aj on na ňu.Karolínka neustále štebotala. Teraz im nezostávalo už nič iné len si užívať zábavu na pláži.
Deň im ubehol neuveriteľne rýchlo. Obaja boli sklamaný že ten deň sa chýlil ku koncu, ale každý mal svoje povinnosti. Peter sa musel postarať o Karolínku, a Ema sa potrebovala vrátiť do hotela. Spoločne sa vybrali na cestu. V hotelovej hale sa rozlúčili.
"Bol to príjemne strávený deň. Ďakujem" povedala Ema.
"Sme radi, že sa ti páčil.Však, Karolínka?" odpovedal Peter. "Áno." usmialo sa na Emu dievčatko.
"Uvidíme sa zajtra." povedal Peter.
"Budem sa tešiť. Ahojte."
Ema sa vybrala na izbu osprchovať, a pripraviť sa na večeru. O hodinku zišla dole, ale ešte predtým zašla na recepciu pre odkazy. Keď prišla z pláže tak sa tam zabudla zastaviť. "Kto by aj na takéto veci myslel keď je stredobodom môjho záujmu Peter." zašklebila sa Ema. Vyzdvihla si odkazy. Prechádzala jeden po druhom. "Hmm, zasa len samé sťažnosti od klientov." Napokon narazila na posledný: ČAKÁM ŤA NA TERASE.TOMÁŠ