.. cesta pokračovala ďalej, ale nie už tak unavene ako doteraz. Malé dievčatko celý čas nezatvorilo ústa, vedela o nej už takmer všetko, čo rada papá, ako sa volá, kde chodí do škôlky.. ako sa volá jej ocko, babka , dedko.... Peter sa len milo usmieval a prikyvoval, občas utrúsil poznámku. určite mu bol nepríjemný ten trapas s džúsom...
Od dievčatka zistila, že už dva a pol roka je vdovec... a starostlivý otecko. Manželka mu umrela na rakovinu. 
No konečne sa rozhodol postaviť n a nohy a vybral sa oddýchnuť si... ved kde inde si človek lepšie oddýchne ako pri mori?
Príjemný rozhovor prerušil oznam:"o chvíľu pristávame, žiadame všetkych cestujúcich, aby si sadli na svoje miesta a zapli bezpečnostné pásy."
V Eminom žalúdku sa opäť čosi zachvelo, nerpíjemný pocit zo zmeny vzduchu... ale... nebolo to len tým... nemohla spustiť z Petra oi... z jeho modrých očí... a z každého jeho pohybu... ach, ako starostlivo sa správal k svojej dcérke...
opäť si mala chuť dať po hlave, za svoje myšlienky... veď večne iba sníva...
Lietadlo pristálo, vystupovať!!! a rýchlo po batožinu
Som rada, že si dopísala viac
Aaaaaach.
