A či ešte žije zlatá rybka?

Kde bolo tam bolo, žili raz muž a žena a zlatá rybka.

Muž a žena boli mladí a mali sa veľmi radi. I keď mali všetko, čo potrebovali, zdalo sa im, že im niečo chýba. I vybral sa muž jedného dňa k rybníku vraviac žene: „Idem chytiť zlatú rybku. Aké prianie mám vysloviť?“ A žena vraví: „Muž môj milený. Mám Ťa veľmi rada, nuž Tvoje prianie je aj moje prianie.“ Muž zlatú rybku chytil, vyslovil prianie a do niekoľkých rokov mali dve krásne deti. Žili spolu spokojne a šťastne.

Roky plynuli. Muž a žena mali dobrú prácu, deti rástli, boli poslušné a dobre sa učili. Jedného dňa vraví muž žene:
„Žena moja, máš ma málo rada. Mala by si sa zmeniť k lepšiemu.“
„Muž môj milený. Mám Ťa veľmi rada, nuž Tvoje prianie je aj moje prianie.“ I vybrala sa žena k rybníku, chytila zlatú rybku, vyslovila mužovo prianie a po návrate domov opäť žili spolu spokojne a šťastne.

Roky šli ďalej. Deti vyrástli, osamostatnili sa a muž a žena nemali iné starosti. Jedného dňa vraví žena mužovi:
„Muž môj, nerobíš tak a to, čo si prajem. Mal by si sa zmeniť k lepšiemu.“
„Žena moja milená. Mám Ťa veľmi rád, nuž Tvoje prianie je aj moje prianie.“ I vybral sa muž k jazierku, chytil zlatú rybku, vyslovil ženino prianie a po návrate domov zas žili spolu spokojne a šťastne.

Prešli roky. Staručký muž a žena oddychovali v krásnom dome uprostred záhrady, v ktorej sa radovala rozvetvená rodina. Deti, vnúčatá, pravnúčatá. Muž a žena mohli byť šťastní.

„Muž môj, nerobíš tak a to, čo si prajem. Mal by si sa zmeniť k lepšiemu.“ prehovorila zrazu žena.
„Žena moja, máš ma málo rada. Ty by si sa mala zmeniť k lepšiemu.“ vraví nato muž.

Deti, ktoré to začuli, sa smutne na seba pozreli:
„Mali by ísť za zlatou rybkou!“
„Len či im budú nato sily stačiť.“
„A či ešte žije zlatá rybka?“