reklama
Keď prišiel čas vložiť ho do hrobu,neplakali len ľudia ale aj z neba sa spustil dážď.Po ťažkej chorobe a veľkom utrpení si ho pán boh povolal k sebe.Pri hrobe stála zronená jeho manželka a 4 deti a ja som spomínala ako sa naše rodiny stretávali,ako sme v lete chodili spolu na hríby,deti behali po lese.Cez Veľkonočné sviatky sme vyšli do prírody a deti hľadali čokoládové vajíčka ktoré sme poskrývali po lúke.Spomenula som si na to ako nám deti v zime pri sánkovačke popadali do potoka a mi sme ich rýchlo prezliekali a varili im čaj.Ako sme spolu trávili víkendy,navštevovali sa počas sviatkov ako by to bolo včera.Čas tak neúprosne letí zostávajú len spomienky.Náš priateľ odišiel,možno kráčal po tejto dúhe ktorá sa vinula rovno do neba.
reklama
reklama
Nás to čaká zajtra
bigmama
Eva
mamka Danka
dnes je presne týždeň čo sme na poslednej ceste odprevadili manželovu mamu,moju svokru
spomíname na všetko pekné čo sme spolu prežili, spomíname na jej kysnuté koláče,na veľkonočnú hrudku,na vôňu jej domáceho pečeného chlebíka/toto ma mrzí,že som si recept nevypýtala
/,vykvitli jej obľúbené 
tak sme jej ich zaniesli na hrob.
byť oporou v jej smútku za babkou krásnymi spomienkami ,príhodami.
Celý týždeň s dcérkou
Snažím sa dcérke
Ach dievčence,je mi s jeho odchodu tak smutno.Bol to tak dobrý človek,starostlivý o rodinu vždy usmiaty.Deti majú síce už dospelé,ale aj tak ho určite ešte potrebujú.Toľko sa natrápil s tou hnusnou chorobou kým si ho pán boh povolal k sebe,bol silne veriaci.Viem že všetko čo sa deje má svoju príčinu ale zdá sa mi to tak nespravodlivé prečo musí byť na svete toľko utrpenia.