Pripravujeme stretnutie zo školy po 35 rokoch.
Tak sme posedeli so spolužiačkou a všeličo predebatovali. Samozrejme, hlavne spomienky. Aj keď na začiatku sa zdalo, že si zo školy absolútne nič nepamätám. Postupne sa zjavujú čriepky.
Samozrejme, došlo aj na reči, ako bolo kedysi dobre
A tu mi ona hovorí: "Vieš, ja som sa vždy túžila učiť nové veci, nové slová, nové jazyky. A ty si mala takú tú malú červenobielu knihu - Slovník cudzích slov. My sme boli chudobní, mne ho nemohli kúpiť. A ja som ti tak závidela."
Fúha, celkom ma to prekvapilo, že aj mne niekto niečo závidel.
To je pekné, že niekto závidel slovník. Dnes si deti závidia telefóny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ani si netušila aký poklad si vlastnila.