Zvykám si ...

Zapaľujem druhú sviečku na adventnom venci a začínam si zvykať. Zvykať na to, že časom ich budem musieť zapaľovať ja sama všetky 4 ...

Moje deti boli vždy svetobežnícke a nikdy som s tým nemala problém (ani ony), ale teraz je to 1x, čo niektoré z nich bude chýbať za štedrovečerným stolom. Teda, Lucia chýba už roky, ale zase ona pri ňom nebývala každý rok ani v čase, keď ešte žila na SK – lebo keďže sa všetko delilo dvomi, tak aj tie Vianoce – jedny bývala u nás, druhé u mamy ...

Barča sa nám vybrala do sveta – zrovna v deň svojich menín – odletela mi ešte o kus ďalej, ako som bola doteraz zvyknutá, až hen do Austrálie. Na celé dva mesiace ....

Mišo už tiež balí kufre, prituhlo, v Jasnej sa už tento weekend lyžovalo, robota volá ... No, u neho mám aspoň akú-takú nádej, že dobehne aspoň na ten Štedrý večer, ale na Božie narodenie už bude znovu na ceste do hôr ...

Tak budú naše Vianoce v znamení osamelých – na jar zomrel svokor, babka bude tiež 1x úplne sama ... teda, nebude sama, samozrejme, bude u nás, ale veľmi sa jej nechce, vraj ona by predsa len radšej sama – ale to nepripustím, ešte mám v čerstvej pamäti, ako to bolo s mojou maminou, keď sa na druhý svet pobral môj ocino. Tiež nechcela, vraj, nebudem vám svojim smútkom kaziť sviatky .... a nakoniec priznala, že si veru nevie predstaviť, ako by to zvládla bez nás a bola veľmi rada, že sme ju „prinútili“.

Úplne opačne to bolo s Kristínkou – tá sa nám v lete vydala – a ja som jej otvorene povedala, že ak majú s Dekom pocit, že by boli ako čerství manželia radi sami, tak to pochopím ... hoci neviem kde – keďže ešte nemajú nielenže vlastné, ale dokonca ani spoločné bývanie. No a oni boli obaja úúúplne vedľa, že či ich už u nás nechceme (zaťko u nás trávil Štedrý deň ostatné 3 roky, keď ešte bol len v pozícii čakateľa). No, jasné, že som sa potešila, že aspoň ich mám tento rok istých .... ale na ako dlho?

... a tak sa pozerám do tých dvoch plamienkov a pomaly mi svitá, že si musím začať zvykať – vraj vylietavanie detí z hniezda nikdy nie je ľahké, no neviem, 362 dní do roka si viem bez nich predstaviť, ale tieto konkrétne tri vianočné – to je iné kafe ...

Viem, nebude to také zlé, dnes sú všakovaké technické vymoženosti, aj moje americké vnučky už majú i-pady a vedia sa spojiť s nami samé, aj doteraz sme s nimi vždy počas štedrej večere skypovali, časom pribudnú aj nejaké ďalšie – také čo si aj pritúliť a postískať budem môcť a prázdne miesta za tým štedrovečerným stolom sa budú zase zapĺňať a bude tých stoličiek hádam treba každým rokom viac a viac ... ale tento rok, tento rok si jednoducho musím začať zvykať ...