Baby blues, co mam robit?

Prečo by si mala byť ako malé dieťa-ak Ti je manžel veľkou oporou, tak je to super Asi máš prvé dieťa, že?! Neboj, určite sa to spraví, ale chce to čas...ani ja som nebola na tom najsamlepšie-pred narodením malého som si žila, bola som zvyknutá na nejaký ten svoj "komfort" no s malým sa to už nedalo a on si vyžadoval 25 hodín z 24-och ...nie si sama-ver, že nás bolo, je, a aj bude...ale teraz k veci...potrebuješ si oddýchnuť-je perfektné, že Ti manžel takto pomáha ale asi aj on potrebuje oddych(asi aj pracuje)...a čo tak požiadať mamu, nech Ti príde pomôcť na pár dní(týždňov), kým sa "spamatáš"?...alebo niekto z rodiny?-navariť, postrážiť malú(možno na prechádzku) a Ty si za ten čas oddýchneš, pospíš a "zregeneruješ sa"? ...neboj, zvládneš to, no na začiatku asi budeš potrebovať pomoc-neboj sa o ňu požiadať, nie je to hanba...vedz, že Ti to pomôže želám všetko dobré, hodne zdravíčka Tebe aj malej a veľa, veľa pohody...uvidíš, za pár dní(týždňov) to už budeš zvládať ľavou zadnou a dvíhaj telefóny-popros, nech Ti prídu pomôcť-verím, že neodmietnu

vietmanka, hlavne kľud, tvoje pocity sú normálne, si vyčerpaná a s maličkou ste sa ešte nezohrali, chvíľku to potrvá, ale spraví sa to...
nemôže ti prísť niekto pomôcť, napr na týždeň?? aby si sa poriadne pozviechala, lebo únava robí svoje... hlavne keď je to prvé bábätko
tiež ma pôrod zmohol, v nemocnici som nič neoddýchla, mala som veľkého hladoša, stále chcel papať a prvú noc doma som nespala nič, vkuse plakal, ale každým dňom to bolo lepšie a lepšie... mne veľmi pomahla mamina, nemusela som variť, ani prať, či zehliť... väčšinu dňa som spala, chceli ma dokonca vziať späť do nemocnice, nechcela som... napokon som sa pozviechala a už bolo dobré... chce to len čas a podporu blízkych
posielam ti energiu, nech to čo najlepšie a najrýchlejšie zvládnete

SRDIEčKO...v prvom rade sa ukludni,potom sa ukludni a ešte raz sa ukludni.Klud...zvládli iné mami,zvládneš aj ty.Chce to len čas a tréning.Tie usmiaté mami ktoré vídaš tiež spočiatku panikárili ako ty,pokial tiež do toho neprišli.Je to pre teba niečo nové a velmi zodpovedné.A kedže sa ti ešte z tela nevyplavili úplne tehotenské hormony,tak je celkom normálne,že si takto precitlivelá.Máš nato právo.A že si ubolená ? Dievča ved si rodila!!! Neprekonala si len nejakú chrípku,pôrod je náročný pre celý organizmus a niekto ho znáša lepšie,niekto horšie.
A ked máš pri sebe tak skvelého manžela ktorý ti zo všetkým pomáha a ubezpečuje ťa že vás ľúbi,tak sa teš.

A hlavne si prosím ťa nenahováraj že máš baby blues,lebo si to naozaj aj privoláš.

Vietnamka....máš malé vonavé krásne bábätko..HURAAAAAAAAAAA

Držím palčeky,a ver tomu,že ti to pôjde zo dna na den lepšie a lepšie.Ved aj to malinké sa musí učiť tolko vela nových vecí,ovela viac ako ty.Tak si len navzájom pomáhajde ako obe najviac viete a tešte sa s toho že ste spolu.

A keby niečo,tak kludne nám sem napíš,vieš že tu nájdeš pomoc a vždy ti tu niekto poradí.

Tak len smelo dievča...BUD MAMOU

Vietnamka, neboj sa, časom sa s maličkou zosúladíte, nabehnete na nejaký režim, vo chvíľach, keď bude bábätko spať, ty sa snaž pospať si tiež. Pri kojení počúvaj príjemnú náladovú hudbu. To nevadí, ak nebude hyper super upratané, alebo 5 chodov navarené. Po mesiaci, dvoch si iste vytvoríte svoj režim a bude sa ti ľahšie dýchať aj fungovať a samozrejme tešiť sa z maličkej. Je výborné, že pomáha manžel a aj mama príde. Všetky sme si tým prešli pri prvom dieťati. Aj tie mamičky, ktoré stretávaš vonku. Prajem vám veľa zdravíčka, malej pokojný spánok a nech rastiééé.

to je super, ze manzel v pohode zvlada nefunkcnu domacnost. kludne ju hod za hlavu. robota nie je zajac, ta si ta pocka aj za mesiac.
tiez som prve tyzdne tak okolo obeda pobadala, ze som este stale v pyzame a na policiach v obyvacke sa uz navrstvila skoro polcentimetrova vrstva prachu.
kompletne som nic nestihala. z toho, ze som s malym sama (rodina 150 km od domu, manzel do osmej vecer v praci 25 km od domu), som mala uplnu hrozu. len som sa modlila, aby sa drobec nejak udrziaval v tom akom-takom zabehnutom rezime, co sme mali a neskusal z neho vybocit, lebo sa zblaznim. lebo nebudem vediet, co sa deje a co robit.
najvacsiu hrozu som mala z toho, ked zaplakal. nikdy som nevedela, co mu prave je. hrozny stres to bol.
a do toho som neustale smoklila, ze som neschopna, ze to nezvladnem, ze by som najradsej preskocila aspon dva roky, aby uz bol vacsi (kedze sme mali len mobily, tak mesacne ucty som vyrabala nehorazne, kedze som stale volala mame a zalovala sa).

neboj sa. po dvoch-troch mesiacoch sa z teba zacne stavat ostrielana harcovnicka. prebalis aj jednou rukou, kym druhou budes vymienat pradlo v pracke.
to cele je len zmes zodpovednosti, strachu z neznameho a rozlietanych hormonov. hormony sa vyplavia, ty sa upokojis a zrazu budu vianoce a budete mat za sebou prvy polrok. teraz sa to vlecie zo dna na den, ale potom to zrazu poleti. ani ja som neverila, ked mi to hovorili (a este ma to aj rozculovalo). ale je to tak.

Vietnamka,

mozno Ti tieto reci co Ti tu maminky vravia velmi nepomahaju. Maju pravdu, porod nie je chripka ze na nu rychlo zabudnes. Ja som sice este nerodila, caka ma to o mesiac ale viem ze psychicky a fyzicky to bude urcite vycerpavajuce.

Za svoje pocity sa nemusis hanbit, toto sa moze stat aj tvrdej nature, urcite nie si neschopna, urcite Tvoj manzel nepotrebuje lepsiu.

Uvedom si jednu vec. Ty budes stale pre neho ta, ktpra mu dala prve dieta. A nech sa stane cokolvek, muzi isto takuto zenu vnimaju inac ako ostatne. Si pre neho jedinecna a navzdy ostanes. A to ako sa k tebe sprava, ako Ti pomaha je len znak toho ako si Ta vazi a ako Ta lubi.

Maly drobec si teraz medzi Vami pripada ako v krajine blaznov (bez urazky ) Stale sa na neho nieco skeri, pocuje cudne zvuky, vnima vone. Nie je to jednoduche ani pre neho, ale baby maju pravdu, to sa spravi, zohrate sa a o par mesiacov sa budes smiat na tom ake robi ksichty a co uz vsetko vie povedat.

Ale jednoznacne, sa nikdy neskryvaj, o svojich pocitoch hovor aj manzelovi ( ja som taka huba velka, poviem mu aj to co nechce vediet ) nie je na tom nic zle.
A ak by Ti nebolo lepsie, nie je hanba ani navstivit psychologa. Je to lepsie pre vsetkych. Toto ma byt obdobie kedy si budes aj cez bolest a vycerpanost uvedomovat ze mas niekoho kto ta na svete lubi tou najcistejsou laskou. Tvoje dieta. A ak Ti ma k tomu pomoct psychlog tak ho kontaktuj.

Drzim Ti strasne palceky nech si spokojna.
A nezabudni ze si uzastna v tom ze si MATKA.

Neboj sa, to rýchlo prejde, ty sa "zahojíš" , zvyknete si na seba všetci traja a bude fajn. Hádam dobehne mama, alebo svokra na pomoc, prípadne sestra. Ked sa ti núkajú, ich pomoc neodmietaj. Pre jednu rozhádzanú domácnosť sa predsa svet nezrút :))
Vidím aspon jednu výhodu toho, že som bola s drobcom dva mesiace v nemocnci - zvykli sme si na seba tip top už tam, ja som sa po cisárskom zotavila a bolo vštko OK :)
SI Super mama

ahoj vietnamka, v prvom rade gratulujem k babatecku.
prajem ti vela sil, aby sa ti vsetko dostalo do zelaneho stavu. a nic si z domacnosti nerob, ja mam teraz deti malinkate dve - cerstvo rocne a 4 tyzdnove. porod som mala sice lahky a uz ani neviem, ze som rodila, ale ja som ti taky nezmar, som sa po porode hned sla sprchovat a vybalovat si tasku co mi sestricka zatrhla (to druhe a ze po polnoci nemam buntosit).
a ako to u nas vyzera? v noci sa 3-5 krat napapame (dcera sa kojila niekedy aj 10 krat..), nadranom pravidelne pocvicime s nozickami, aby sa vyprdkal, kym znova zaspi je uz aj treti krat prebaleny a aj nakojeny, potom vstava uz mala, takze hned okolo nej lietam. a takto dokola sa mi striedaju, medzi tym stiham nieco zjest, pripadne upratat, ist s nimi poobede von, vzacne aj do obchodu. ani sa nenazdam a je 8 hodin vecer, ja sa plazim od unavy, mily prichadza z prace. vtedy ich este treba nakrmit a okupat oboch a ulozit. kym sa to udeje vidim dvojmo a spim na nohach. medzi tym sa pokusam o duchaplne rozhovory s drahym . popri tom zapnuty comp a ked sem vletim na par minut par krat denne, tak je to pre mna balzam. asi som spravna nanicmama, ale vazim si to vsetko, je to krasne.

4 týždne po pôrode a nervy úplne v koncoch a jem stále, ako keby som čakala trojičky a potom mám výčitky... ktoré zaženiem zmrzlinou alebo treťou večerou... už mi ani nebýva do plaču; už sa len zúfalo nervózne smejem sama na sebe; ja si viem aj veľmi dobre púoradiť - takto: katka, ničomu to nepomôže, že si stále niečo vyčítaš; buď kľudná, o chvíľu prestane plakať, celé to len zhoršuješ, keď sa trasieš od nervozity, že ju nevieš okamžite utíšiť (tiež Dorotku - hladošku ); ja sa tak pekne schyzofrenicky sama so sebou rozprávam, do toho štvorročný junáčik, ktorý veľmi dobre pozná mamu a presne vie, čo an ňu zaberá, takže mi ešte aj on robí výčitky: "zase sa mi nevenuješ? buď ju kŕmiš alebo varíš alebo perieš, kedy sa budeš so mnou hrať???", takže skúšam do toho celého zakomponovať, čo najviac aktivít pre bračeka, aby sa necítil, že je na druhej koľaji, čo nie je; pri kojení mu napríklad čítam z knižky; upratujeme tou najhravejšou formou na svete... po ktorej treba dôsledky ešte trikrát dlhšie spratávať

skrátka, rozumiem ti pri prvom pôrode som si už na druhý deň v pohodičke sadla, teraz sa mi nástrih zahojil len pred týždňom; z postele som vstávala švihom ako taká kung fu panda

ale popri tom všetkom, tak, ako píše ivuša, všetko si to napriek vyššie napísanému užívam. prvé dni sú naročné, ale zvyknúť si zvykneš, na to si uspôsobená, aj keď ti to tak možno teraz nepripadá a po pár dňoch budeš zasa riešiť ďalšie nové veci a dilemy

obíííímam posielam enerdži

ešte k odgrgnutiu by som dodala, že keď ju držíš vo vertik. polohe (to je ozaj jedno ako, klasika je s hlavkou na tvojom pleci), tak by si mala odgrgnúť tak cca do minúty. a ak nie, polož ju do postieľky nabok (na to ti dobre poslúži zavinovačka-perinka, ale neni nutná) a keď jej bude treba, bez problémov si odgrgne. ja doruš stále polohujem nabok, lebo mám pocit, že je jej to pohodlnejšie ako horeznačky na chrbátiku. alebo, ak máš čas byť pri nej a dozerať na ňu, tak ju daj spať na brušku. ale to sa odporúča len pod dozorom.

lydusha ,neda mi,aby som nezareagovala...Vietnamka,strasne Ti držím palce,neboj všetko to zvládneš.Mesiac po pôrode mi tieklo mlieko a súčastne slzy.A už to budú 3 roky..Aká škoda...

vietmanka kľud, neboooj zvládaš to zatiaľ skvele... na hrádzu ti pomôže len sprchovanie, uľaví sa ti a lepšie sa hojí, keď často "vetrá" a čo sa prsníkov týka, ak sa ti nabíjajú t.j. cítiš, že máš tvrdé, odsávaj... ináč chytíš zápal (sprevádzaný aj hrúčkami) a na popraskané bradavky je najlepšia calciová masť (pozor, pred každým kojením ju musíš najskôr zmyť) a keď ich máš boľavé, daj si na ne repíkové zábaly, má protizápolové účinky a mne najviac pomohol...
držíš sa skvele a hlavne veľa oddychuj. potrebuješ nabrať energiu
a pre malú keď už nebude zabarať ani masaž bruška kúp v lekárni rektálnu rúrku, poprdká si hneď a bude dobre uvidíš, časom ju bolesť bruška prejde

VIETNAMKA potrebujes sale odpocivat aby si mala vela mliecka najlepsie ak sa budes starat o oddych malu a len papaj ani nevar neupratuj nic relaxuj. a hlavne sa neboj ze nebudes malu zvladat a tpo starat sa o nu babatka vacsinou vycitia pocity matky ci uz nervozitu pochybnosti smutok radost a podobne preto ked budes kludna ty bude aj mala dorotka. :) ja mam malu sasku uz mesiac a pol tiez som sa zo zaciatku bala ako to zvladnem a nikto mi ani nedosiel s nou pomoct nikto nemal cas manzel v praci rodicia tak isto a svokra deto.raz vecer plakala asi 4 hodinky nevedela som co jej moze byt a ma napadlo ked bola vo mne tak dlho urcite jej nebude cudzie buchanie mojho srdca mozno sa len zlakla noveho prostredia alebo niecoho a prilozila som je hlavicku ku srdcu hned sa ukludnila a zaspinkala od vtedy ked place si ju polozim na svoje brusko jej bruskom pocuva moje srdiecko a citi ako dycham spinka krasne.. skus . :)