Si vietor.

Chodíš na okraji dňa na sklonku noci ulicami, halí ťa dlhý mnohými šrámami poškvrnený čierny plášť. Túžbu ľudí vnímaš ako obrázky zo šlabikára. Dokážeš im porozumieť rovnako dobre ako povedať, prečo rieka tečie z kopca dolu. Tvoja povaha je ako vietor, vánok, víchrica. Dokážeš veľa hodín sedieť, premýšľať a mlčať. V jedinom okamihu sa zmietať v mnohých slovách, ktoré prýštia ako Niagarský vodopád. Si vietor, keď je potrebné pohladíš po tvári ako májový vánok. Keď sa hneváš si ničivá víchrica, ktorá vmetie do očí, čo je práve po ruke. Myšlienky, názory sú voľné, rovnako ako ty a tvoja podstata. Tvoj najväčší nepriateľ je zem.

- takto netradične začnem dnešnú úlohu dňa. Hore uvedený text je mojím výsledkom v kvíze "Aký si živel" na Facebooku. Dokonalejšie vystihnutie mojej osoby som zatiaľ nečítala. Už nepremýšľam, či mám v sebe zakomponovaný gomík spúšťateľný funkcie Active a Deactive. Splývam s týmto popisom. Dokážem dlhé hodiny sedieť v zamyslení a nerobiť absolútne nič. Potom sa zas zdvíham v náhlom aktívnom ošiali preletiac domom ako očisťujúca búrka.

Prečo píšem takéto halušky do Mamy na metle? Čaká nás Veľká noc, prišla jar. Skôr než sa rozbehneme so zadávaním úloh a ich plnením, chcem vás pozvať pod veterný plášť. Nechceme si zodrať ruky a nechceme si zodrať dušu. Najmä tú. Pokiaľ máme vnútro v pohode, ani fyzická námaha nie je taká náročná, únavná, zaťažujúca.

Voľnosť, sloboda, nespútanosť, sviežosť, vzdušnosť. Na tieto faktory sa budem zameriavať v úlohách dňa. Aby naše domácnosti boli odrazom vnútorného stavu našich duší. Príliš filozofické? Možno. Ale presne takýmto spôsobom si prinesieme do našich bytov a domov jar. Lebo jar znamená prebúdzanie, znovuzrodenie, obnovu a tak isto obrovskú silu.

http://www.youtube.com/watch?v=nFIEZGvLjGk