O šetrení

Dostala som sa včera do debaty o financiách. Niekto ide kupovať nehnuteľnosť na podnikanie a tak som nahlas vyslovila otázku, ktorá banka požičia firme bez histórie? Vraj banka mama. No a to som sa čudovala ešte oveľa viac. Táto konkrétna mama vychovala veľa detí. Fakt že veľa. Až na jedného majú všetci vysoké školy, časť aj tretí stupeň. Ona v podstate nikdy nepracovala trvalo, väčšinou iba brigády. A napriek tomu dokáže vždy ušetriť. Alebo vďaka tomu?

Celý deň mi to vŕtalo v hlave. K večeru sa mi začalo vyjasňovať.

Malý rodinný dom. Fakt že malý, naozaj netuším, jak sa tam tie deti pomestili. Dopravný prostriedok maximálne bicykel. Jakživ žiadna dovolenka. Keď, tak jedine brigáda niekde na statku v Čechách alebo na južnom Slovensku. ŽIadna donáška stravy, kávička v kaviarňach. Skromné oblečenie.

Naozaj netvrdím, že by sme si mali z nej brať vo všetkom príklad. To nie je vôbec cieľom. Nezdá sa, že by ona trpela. Má svoj život v ktorom je spokojná. AJ keď má samozrejme aj trápenie. A veľké.

Žijeme vždy len v rámci našich pomerov? Prikrývame sa len takou perinou, na akú máme?

Alebo sem tam je to aj o vybočení. A utratení peňazí bez toho, že myslíme na zadné vrátka?

Alebo šetriť nemá význam? Treba peniaze točiť, aby sme podporili ekonomiku? Lebo keď mi podporíme obchody, služby, iní podporia nás v našej práci....

Čo je rozumná rezerva a čo je prehnané šetrenie?

Joj, veľa mi toho vŕta v hlave

Komentáre

Ano, úvahy s veľmi širokým záberom. Ja už porovnám tri generácie, mojich rodičov, žijúcich podobne ako vyššie spomínaná mama, svoju rodinu, kde je to po vypustení niektorých detí už o inom a dvojčlenné "rodiny" mladších detí .... a obrovské rozdiely sú už medzi generáciami za sebou, nie to vnúčatá versus starí rodičia,

Už len prísť na to, aký model je ten pravý pre nás. Čo je ešte OK a čo je už mimo, príliš. Aj čo sa šetrenia, aj čo sa rozhadzovania týka

Však toto, kde je tá správna rovnováha pre nás? Jedna vec je šetrenie, len občas je za tým schované obetovanie sa pre deti? Niekedy, jasné je to o povahe, keď mať peniaze nahrádza chýbajúce sebavedomie. A je to často o tom, čo je v živote dôležité, hromadenie hmotných vecí asi nie, starať sa o seba, že si človek dopraje dovolenku, občas sa rozmaznávať na kozmetike, masáži, alebo si zájsť na obed ... , to viac. Najhoršie je keď nie sú peniaze na základné veci, ale to je zas na inú tému.

Len k jednému - to sebaobetovanie sa pre deti. Okrem iného časť rodičov žije v presvedčení, že musí deťom našetriť/postaviť na byt/dom. Aby im uľahčila štart do života. Na jednej strane možno uľahčí. Ale na druhej strane, treba sa vedieť aj o seba postarať. Lebo niekto potom celý život len čaká, že sa niekto o neho postará.

Dostať všetko ako na tácke je síce pekné. Ale je otázka, čo to prinesie. Je pekné, keď sa mladí rozhodnú spolu žiť a majú kde. Len je otázka, či nie je lepšie, keď sa o to starajú spolu.

Mňa ale skôr zaujíma tá fáza šetrenia. Keď zrazu máš o pár euro viac. A tak si začneš dopriavať drobnosti. Tuším som práve včera čítala od jednej výživovej poradkyne - kedysi dávno, keď mali rodičia výplatu, kúpili všetkým veterník. Nikto neriešil cholesterol, kalórie, tuky.... Proste to bolo raz za mesiac, nič sa nedialo. Dnes si môžeme dopriať a niektorí si aj doprajú dezerty aj každý deň. Lebo môžu. Zarobia a je aj sortiment. Kedysi sa malinovka domov kupovala len výnimočne. A džus tuším iba na výlety. Pila sa vodovodka. Dnes si kupujeme aj tú vodu na pitie... To sú také drobnosti, čo sa nazbierajú

už sme to tu preberali...

No môj názor je taký ako hovorí známe porekadlo-Prikrývaj sa takou perinou akú máš..a ži tak ako je známe O troch grošoch...

lebo zas iné hovorí-Veľa máš veľa minieš..(nemáš-neminieš).

alebo Spolky čertove volky(upravené do modernejšej podoby banka-požička-klient)Mlčím

Prispôsobiť si to svojim podmienkam a velké výkyvy by to nemalo spôsobiť ani vo finánciach a potom ani vo vzťahoch.

 

No tým Veľa máš - veľa minieš si to presne vystihla. Tu je môj problém, ustrážiť hranicu. Čo je to, čo naozaj potrebujem a čo je už ten luxus naviac. Ktorého jedinou výhodou je pocit, že si to môžem dovoliť.

Ako začala pandémia, ale však aj predtým, som začala nakupovať na nete. Teraz asi rok, čo som vážne v kamennom obchode nič nekúpila. Ešte aj tie silonky som objednávala.

A ako som musela nakupovať na nete, lebo inde sa nedalo a chalani si nedali povedať a rástli čo sezóna, to číslo, tak som objavila rôzne outletové obchodíky, kde sa za facku dá kúpiť minulo či staršie sezónna kolekcia. Denne nové akcie a mám doma šaty za 10€, sukničky, blúzočky za 5€. Proste 1/3 a nižšie ceny. Alebo značkové za relatívne slušný peniaz - slušný = malý. Handerky som obliekla raz, dvakrát. A možno aj 3x. A potom sa nejak vyskytli v koši s prádlom na žehlenie a nepotrebovala som ich. Týždeň, mesiac, tri. A zrazu si uvedomujem len veľkú kopu prádla na žehlenie a to, že tie veci NEPOTREBUJEM.

Takže TU je moja hranica.

Na druhej strane mám doma tielka-topy, ktoré by som už aj mohla vyhodiť. Lenže neviem nájsť rovnaké. Resp. ma to ťahá miesto 2 kúpiť 3. A tak ich dávam do košíka a vypínam stránku pred odoslaním objednávky. Nie je to luxus. Proste čakám, či tie veci fakt budem potrebovať.

Oblečenie je fakt téma sama o sebe. Niečo som v skrini hľadala. Niečo konkrétne. A zrazu som objavila veci, na ktoré som dávno zabudla. Možno raz, dva krát na sebe. Vtedy sa mi zdali úžasné. Ale prečo sú v skrini? Na čo čakajú?

Mmch, to vypínanie košíka, také aj ja robím. A celkom ma minule pobavilo, keď som si spomenula, jak marketéry skúmajú aj tie položky, čo boli v košíku a nezrealizovali sa. Lámu si nad tým hlavy. Čo za tým je. No z mojej strany hra. Samej so sebou. Čo všetko sa mi páči, ale nepotrebujem....

A potom ťa cookies dobehnú a tie tričká z košíka vyskakujú pomaly aj zo stránky na prihlasovanie na očkovanie. Preháňam. Mrkám

Ale napr. veci do domácnosti teda, keď nie oblečenie. Páčia sa mi vankúšiky, deky a taká taá severská idylka nastajlovaná. Lenže pri mojich chlapoch vidím tie poduštičky podupané po zemi, v lepšom prípade sa na nich usadí Zet. A deky ... jááááj, tie by boli zmochlanéééé. A potom si uvedomím, že čím viac vecí mám, tým sú nároky na údržbu vyššie, zožerie to veľa času a tak. Takže áno milí marketéri - vypínam košík pred odoslaním objednávky.

ALE! Tento týždeň sa mi to vypomstilo. Nejak som ho nevypla, ale odoslala objednávku. Bolo toho veľa a ja som ZABUDLA, že som si objednala podprsenku. Na druhý deň som už fakt si povedala, že mi je ju treba a objednala ju ZNOVU!!! Tak mám teraz 2 rovnaké Veľký úsmev. Ešteže sadla .

Pohoda a tak podprsenky sa vždy hodia. Keď dobre sedia.

Ja sa občas pokúšam na stole presadiť obrus alebo vázu. Ale iba pokúšam

 

Ten obrus a váza - to aj ja. Na Vianoce, na Veľkú noc a to stačí Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok