reklama

Chcela by som bábo

Andreya , 09. 11. 2010 - 15:55

reklama

Ahojte. Som tu nová a nezvyknem sa sťažovať. Tentokrát to však bude inak. Ak sa nebudem sťažovať, praskne mi hlava. Už roky veľmi túžim po bábetku. Vždy mi stáli v ceste nejaké "problémy" a prekážky, odhliadnuc od najväčšej, ktorou bol minulý rok môj manžel. Najskôr radostne oznámil, že sa môžeme pokúšať o dieťa, potom stiahol chvost a povedal, že treba ešte počkať. Bolelo to, no dostala som sa z toho, povedzme, že som už na to zabudla. Tento rok sa snažíme už naozaj. V septembri sme začali a myslím, že sa nám to podarilo. No po meškajúcej MS sa dostavila v plnej sile, príznaky odzneli, testy negatívne. Mikropotrat? Radšej si hovorím, že som tehotná nebola a všetko som si len nahovárala. Prišla ďalšia ovulka, ďalší pokus. Pri začínajúcich príznakoch (asi 7DPO) a novej nádeji prišla teplota, bolesť kĺbov, asi chrípka...statočne bojujem bez liekov, na paralen som si trúfla, stále ma pobolieva v podbrušku. Teplotu som mala len 1 deň, inak sa drží do 37,3. 15.11. NEočakávam MS. Ak nepríde do 23.11., spravím test. Ak tam nebudú //, tak si stále hovorím, že sa nič nedeje. Ale viem, že deje, že to bude stále horšie, ťažšie, ten tlak na psychiku...dohodla som sa sama so sebou, že počkám ešte 2 ovulky a ak nič, už nebudem snažilkovať. Dám si spraviť nejaké testy... ale verím, že dovtedy už budem veselá a šťastne tehotná.
Prepáčte, že som to sem musela napísať, mám pocit, že ma porazí. Nikto to nevie a asi by ani nemal, veď by si o mne ľudia mysleli, že som blázon. Koľko párov nemôže otehotnieť 10 rokov... ale koľko ľudí ani nechce a už sú v tom... Ako otehotnieť a nezblázniť sa pri tom???


reklama


reklama

macka 10, Ut, 09. 11. 2010 - 16:50

Nie,nie si blázon.Nemám s týmto skúsenosti,ale čím viac budeš na to myslieť,tým je menšia pravdepodobnosť,že sa to podarí. Nič nerob nasilu,nechaj všetkému voľný priebeh,mysli na celkom iné príjemné veci-uvidíš, výsledok nedá na seba dlho čakať.
Sesternica mala podobný problém,po 10 rokoch to prestali riešiť a teraz majú troch chalanov.DržímÁno Áno Objímam Objímam

apple, Ut, 09. 11. 2010 - 22:34

Andrejka, v tomto na nešťastie nie si sama, ale skutočne ide o psychiku, a často to býva tak, že keď silou-mocou chceme tak sa nedarí, možno tie bábätka chcú prísť na svet ako dar, nie len že mamina "chce"...skús si na tehotenstvo pripraviť myseľ i telo(mne to pomohlo), odpútaj sa od toho, že bábo musí byť teraz(aby si možno predišla potratu, predčasnému pôrodu atď.), daj si očistu, zdravo sa stravuj, užívaj vitamíny pre plánované materstvo, prichystaj niečo malinké pre miminko aby si ho navnadila, posilňuj panvové dno-cvič...sama vieš, že je lepšie ak bábätko príde zdravé neskôr ako opak(ako sa vraví práca chvatná málo platná)...napr.za každý deň si hoď korunku do sporky na bábätko...možno to všetko vyznie, tak smiešne-banálne, ale aspoň netrápiš samú seba, a ak sa podarí, budeš vedieť, že si preto spravila maximum(nie len chcela)...držím palceÁno Pohoda Zlomené srdce

katarína, St, 10. 11. 2010 - 09:59

Andrejka, súhlasím z apple Áno
neprepínaj telo a myšlienky...my sme skúšali 5 rokov a nič už sme mali ísť na umelé opolodnenie ale chýbali nám peniažky tak sme si povedali dosť! až o rok to skúsime a dovtedy budeme žiť!Kvietok a o pár týždnov na to som bola u gynekologa lebo som nemala menzes a on my hovorí že nič nevidím ale sliznica je veľká urobil my HCG test a bol pozitívny o dva dni už bolo vidieť aj "fazuľku" takže verím na zázraky a radím ti nesleduj sa , žite otvorene, zdravo a uvidíš že sa to podarí...ak to nepôjde po roku môžeš požiadať lekára o folikulometriu, hormonálny profil a pod. ak to bude OK skúste spermiogram...a potom uvidíte ale nič netreba "znásilnovať" ...
držím palce...
KatusMrkám

Andreya, St, 10. 11. 2010 - 11:32

Ďakujem Vám kočky... je milé počuť slová útechy. Na bábo sa pripravujem už dlho, antiku som vysadila pred dvoma rokmi, ale dávali sme pozor, platím si DNP, hltám Femibion, v lete sme si kúpili nové postele (aby mohlo bábo spať s nami), kúpila som kreslo, v ktorom sa bude dobre kojiť, komodu, na ktorej sa bude prebalovať a v nej môžu byť bábove veci... Mne ani tak nepríde, že by sa k nám malo ponáhlať,len mám taký pocit, že by aj chcelo prísť. Všetko mu rozprávam, no neodpovedá. Ani sa mi o ňom nesníva. Síce, dnes sa mi možno snívalo, mala som pocit, že sa mi zväčšili prsia ako minulý raz...ale ráno už ten pocit nemám. Tak to nechávam skrátka tak, počkám a uvidím, nebudem stresovať, radšej sa sústredím na niečo iné Úsmev Ešte raz ďakujem, že ste ma nielen vypočuli, ale ani neodsúdili Úsmev

katarína, St, 10. 11. 2010 - 11:59

nemáš za čo Mrkám
Držím palce aby Vám to vyšlo tak ako chcete...
KatusMrkám

magdarka, St, 10. 11. 2010 - 14:11

Ahoj,aj ja Ti prajem nech to cim skor videZlomené srdce Viem ako sa citis,ja som cakala na dcerku 3roky.Nedarila sa nam.A ked som si povedala dost,nebudem na to mysliet,co sa ma stat stane sa,otehotnela som.Ked mi to lekar povedal,bola som paf.Vobec som to necakalaHambím sa
No a ked mala dcera 10mesiacov,otehotnela som zaseChichocem sa
Neplanovane,necakane,a priznam sa,nemala som z toho radost,no dnes by som nemenila.Dcerka ma 3roky,syncek 17mesiacov a su skvela dvojka.Velmi sa lubia [aj ked obcas sa o hracky biju ako psyChichocem sa ]
Su pre mna tym najvatsim stastim.
Drzim palce!

Vierik, St, 10. 11. 2010 - 18:50

Jáj, držím vám palce!

A ja sa tu budem opakovať - už niekoľkokrát som to tu písala: spomínaš, že si chorá. Neboj sa ani liekov. Prvých myslím že 6 týždňov či ako to je je bábo ešte samostatné - neprepojené s tebou. Žeby mu totiž nejaké lieky mohli ublížiť, toho sa báť nemusíš, naozaj. Opýtaj sa doktorky. Ja som sa tak strachovala kvôli antibiotikám a moja gynekologička ma upokojila, že ak som ich aj brala hneď od počiatku, počas tých najbližších 6-tich týždňov ich zo seba celkom vylúčim.
A ešte jedna vec: vraj je dosť problémov s otehotnením preto, lebo ženy majú silnú imunitu a zabíjajú partnerove spermie akoby to bol vírus. A preto vraj nie je na škodu skúsiť otehotnieť pri pretrvavajúcich problémoch práve v čase, keď sa cítiš na prd - lebo imunita maká proti chrípke a "nemá čas" riešiť spermie.

Tak veľa zdaru!

PS: V oboch prípadoch som otehotnela počas hltania antibiotík lebo som chytila akúsi pliagu. No na druhej strane: my sme sa o deti nikdy inokedy nepokúšali, takže či som problém otehotnieť mala alebo nie, neviem fundovane odpovedať. No za pokus to stojí, nie?

Andreya, Št, 11. 11. 2010 - 11:17

Ste tu uzasne mile Úsmev Fakt dakujem Kvietok Velmi si to vazim.
Myslim, ze sa mi vdaka Vam podarilo ziskat opat trochu nadhladu, nebudem sa tolko sledovat, budem sa radsej tesit zo vsetkeho okolo... chystame s manzelom zur pre kamaratov, tak sa skratka budem sustredit teraz na to (aj ked, oni cakaju vo februari, takze treba mysliet na to, ze je to trochu bejbyparty :-p ) ale mozno si budem menej vsimat moje telo a zrazu mrska nepride... alebo pride, ale dalsia uz nie Veľký úsmev
Je velmi prijemne toto vsetko s niekym zdielat, dakujem za Vase rady aj podporu Úsmev Slnko

šejla, Št, 11. 11. 2010 - 11:35

velmi Ti drzim palceky, ale asi plati co pisali babky vyssie, nikam neponahlat. Mam kamosku a cakala na babo 7 rokov, aj u vestici bola, ze vraj budu mat. po 7 rokoch prestala na to mysliet, bola o.i. aj na hipoterapii a pomohlo, maju krasnu dcerku.
Ono to bolo aj psychikou aj konikmi. Slnko

mili83, Pi, 27. 05. 2011 - 15:42

Ahoj Andreya,chcela by som sa s tebou podelit o moj pribeh.mozno trocha podobny tvojmu.ja mam asi taky isty problem,ide o to ze pred 2 rokmi v lete som zistila ze mam kondylomy,moj ex totizto mal ine chodnicky.ked som zistila ze ich mam to som uz mala mojho terajsieho priatela,ja som sa preliecila aj ked nie vyliecila,lebo nie je to vyliecitelne.1.1.2010 explodovali u mojho priatela,kt.ma imunne ochorenie,takze sa to tahalo 10mesiacov,odstranovanie,laser,masticky,kondom.....v novembri sa to ukludnilo,rozhodli sa pre dietatko.ja som sa zrejme tak strasne potesila a nadchla,ze som hned v myslienkach zacala uvazovat,planovat,ratat a stresovat ze nakoniec sa to odzrkadlilo na mojom zdravi,psychike...t.z srasne bolesti hlavy,zavrate,bolesti chrbta...samozrejme bola to aj praca,kt.ma nenaplnala,po case liezla na nervy,nakoniec som aj odisla a nasla si inu.tie zavrate trvali pol roka-diagnoza:stres,burn out syndrom,stavy depresie.co ja som sa naratala plodnych dni,nakupila ovulacnycg tesov...ach.teraz je mi lepsie,uz som trocha polavila,aj ked nejake to dufanie,chvenie ci menstruacia pride je stale.aler necham to tak,ako vela ludi odporuca,nechat to v rukach Bozich.no a este cosi,ako sme mali s tymi kondyloami pol roka pokoj a snazili sa o babätko,tak teraz v maji sa znova vratili,ale stale verim ze raz sa ich navzdy zbavime a dockame sa babätka,tak ako aj tebe z celeho srdca zelam aby vam to coskoro vyslo.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama