Radiť Ti nebudem, toto musíš vedieť sama, kedy je ten správny čas...21 rokov je krásny vek-ajajáááj...ja len toľko:je veľa žien, ktoré čakali dosť dlho a teraz majú problém otehotnieť...ten boj určite zato stojí a myslím si, že takto otázka nestojí...nerozumiem prečo by sa človek(budúca mamička)mala rozhodovať medzi maličkým a tým úžasným chlapom, ako ho opisuješ-ak je taký, tak by problém byť nemal ani s bábatkom, ktoré ver, či never, je dar najvačší...a ešte som chcela doplniť-myslím, že sa zbytočne teraz žaťažuješ týmito otázkami, kým ešte nemáš potvrdené, že si tehotná...a ak náhodou budeš, tak Ti želám správne rozhodnutie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte dievcata,mamicky =)ja vlastne zatial nemam ani problem ani potvrdene podozrenie no viem ze som si bohuzial nedavala taky pozor ako si obvykle davam a tym padom mam narok na pochybnosti a moznost neplanovaneho tehotenstva..za par mesiacov mam 21 nemam stabilneho partnera aspon nie takeho o kom by som mohla povedat ze by som si ho vedela predstavit ako otca ci sa na nho spolahnut v tejto stranke je rovnako stary ako ja a sice rozumny chlapec ale mam pocit ze by som mu tym znicila cely zivot...ja som proti potratom a moj nazor je ze ked uz clovek dostane ten uzasny dar ako cakat babatko tak sa treba tesita byt vdacny a tak to aj chcem brat ci uz budem alebo nebudem tehotna ...mozno by som len chcela pocut nejaky nazor ,skusenost s tym ze to tak aj v praxi naozaj funguje ze clovek nelutuje ze ten boj za to babatko za to stoji ci uz by som bola na to sama alebo s niekym ze treba byt silny zvladnut vsetko ...bojim sa lebo viem ze ak by som bola tehotna tak by to znamenalo ze si musim vybrat medzi tym malym alebo chlapcom ktoreho lubim ... viem ze on je prestne to co som vzdy chcela a ze viac lubit nebudem nikoho ...a tak isto viem ze on by nebol pripraveny byt tato...