reklama

som zničená z práce

jaja , 19. 02. 2007 - 16:40

reklama

ahojte všetci od dnes som novou členkou vašej super spoločnosti aj ja - jaja. veľmi sa mi páčia tieto vaše diskusie a dlho som rozmýšľala, či sa prihlásiť. Ale rozhodla som sa. Chcela by som počuť váš názor na tému - rodina alebo kariéra. Za posledný rok som si hľadala prácu po materskej dovolenke (2 deti). Stálo ma to veľa úsilia a hlavne veľa sklamania. Ale podarilo sa, pred koncom roka ma vzali do práce. Do banky. Ale zostala som veľmi prekvapená, keď som sa dozvedela o úskaliach tejto roboty. Nie je to len čakať na klientov, je to hrozná makačka. musím mať každý deň nového klienta. A strašne ma to ubíja. nemám vôbec z tejto roboty radosť, domácnosť úplne zanedbávam, chodím len večer domov vyčerpaná a nervózna. Stojí mi to za tých mojich 13000 Sk. poraďte mi čo urobiť, vydržať tieto ťažké začiatky, alebo sa uskromniť a buď mamička domáca, vždy manželovi po ruke. Smútok


reklama


reklama

mamika, Po, 19. 02. 2007 - 17:06

jaja, nie je to len o práci a vyčerpanosti, v prvom rade by mala žena prísť z práce, ak už do nej chodí, nie uštvaná ako zver, ale z dobrým pocitom. Viem o čom hovoríš, ja som tiež rok prežila v takej robote - a odišla som!!! Hoci som mala doma len jednu 11-ročnú a manž. Teraz mám prácu do ktorej chodím veľmi rada a domov sa vraciam "v pohode". Je to len a len na Tebe, neviem v akom veku máš deti ale pokiaľ sú menšie do 10 r. tak tie potrebujú usmiatu, nie vyčerpanú a nervóznu mamu. Ak vám to finančne vyjde ja by som určite zostala doma. To je môj osobný názor - môj muž toleroval, že som v dnešnej dobe dala výpoveď, ale sám videl o čom to bolo. Aj dcéra povedala: mami Ty si celkom iná ako keď si robila, a to je dobre,že tam už nepracuješ. Síce sme sa museli trochu uskromniť, ale zvládnuť sa to dá. Preber to s manželom.

Kamila, Po, 19. 02. 2007 - 17:07

Jaja, máš to naozaj ťažké. Poznám z počutia, aké sú náročné podmienky v banke. Jednak časové, ale aj požiadavky na výkon a to dokonca od chlapa, ktorý mal dosť. Pre ženu, ktorú čaká doma druhá šichta a deti a k tomu pocit, že ich zanedbáva je to ešte horšie. Škoda, že s polovičnými úväzkami je to u nás veľmi poskromne. Ja bojujem doma trinásty rok, momentálne pri štvrtom dieťati a to tiež nie je riešenie, lebo som stále niekam utekala, chcela sa realizovať...

kefara, Po, 19. 02. 2007 - 18:45

Jaja, ak ťa to ubíja, je dosť malý predpoklad, že časom to bude lepšie. Niektoré povahy sa na niektorý druh práce proste nehodia.

Hm, ak ťa manžel zatiaľ uživí, odíď, ono sa časom určite nájde niečo iné. Lebo čo z takého vystresovaného a neurotického života ?? Za tie prachy to podľa mňa nestojí.

mirka11, Po, 19. 02. 2007 - 21:50

Tiež sa často pýtam naozaj o tomto je život? Deti odbyté základnými životnými potrebami/strava,šaty,strecha nad hlavou,úsmev na večer, víkend- rýchlo poprať, upratať aspoň toľko aby sme nezhnili /práca ktorú robím je síce fajn ale nič moc o peniazoch/ toľko čo časť šekov zaplatím, a roky utekajú a ja mám výčitky svedomia že nič nerobím poriadne, ani deti,ani nezarábam, tak aby som im svoju zaneprázdnenosť mohla vynahradiť aspoň únavnými dovolenkami napr. pri mori? A kým čakám že snáď sa to prelomí, bude lepšie tak medzitím deti rastú, dcéra je už VŠ ,/druhý ročník/, syn je tretiak na strednej, najmladší je prvák ZŠ a ja stále nemám pocit že robím to, na čo by som mohla byť hrdá a zároveň sebestačná.
Tak som si prečítala čo som napísala a nejak je mi lepšie, ja fakt nie som pesimista!Mám rada ľudí, mám rada smiech a chcem sa na svet dívať tak aby som mala radosť v srdci.Ja len páči sa mi táto stránka mám pocit, že tu môžem popísať čo ma občas napadne.

Kamila, Po, 19. 02. 2007 - 22:04

Mirka, tu je nepriama odpoveď na tvoju otázku v úvode: Život je to, čo prechádza okolo teba, keď si ty robíš iné plány.Netuším, kto to vyhlásil, ale je to dosť pravdivé. Najprv čakáme,kým deti začnú chodiť, pôjdu do škôlky, my do práce, potom do školy ...., my do dôchodku ...
My mamy to máme naozaj ťažké pri zadeľovaní priorít práca, rodina a je reálne to dať dohromady, aby boli spokojní všetci zúčastnení?
Mirka je fajn, že sa na ten svoj život snažíš usmievať priebežne.

jaja, Ut, 20. 02. 2007 - 08:36

ďakujem vám kočky, za vaše názory. Ale včera som nemohla odpovedať, pretože doma internet nemám. Som veľmi na vážkach, či sa obrniť voči únave, alebo si vybrať ľahšiu cestu. manžel by bol najradšej keby som bola doma a vyvárala mu. ja som si len chcela dokázať či to dokáže, no zisťujem, že je to nad moje sily, lebo stále rozmýšľam nad robotou aj doma. detičky sú ešte veľmi malé 3 a 5 rokov. túto robotu som zvolila hlavne kvôli tomu, že bývame u tesťovcov a ja som už po 6 rokoch potrebovala vypadnúť z toho prostredia. možno na budúce sa rozpíšem o mojich útrapách so svokrou a manželovou rodinou. cítila som sa ako vo väzení. ale táto robota by ma bavila, keby nebolo tých nedosiahnuteľných plánov.

monika, Ut, 20. 02. 2007 - 08:44

jaja, ale nemaj zo seba zly pocit, nehovor si, ze je to nad tvoje sily, myslim, ze to asi len v tomto case pre teba nebola najvhodnejsia praca. zase chapem, ze ked si bola 6 rokov v prostredi, kde si sa necitila najlepsie, tuzila si vypadnut. ale neboj, tvoj cas urcite pride, budes sa realizovat, a urcite s lepsim pocitom Mrkám

jaja, Ut, 20. 02. 2007 - 09:31

monika, normálne si ma potešila, dúfam že to dobre dopadne. lebo si myslím, že to nie je pre mňa. ale mám strach z toho, že moja testiná, sa bude cítiť hrozne - na koni - a toho sa bojím, lebo mi stále vravela, že to nie je ľahké mať deti a ísť od nich do roboty. že ona to všetko prežila, ale ani raz nemala ochotu mi pomôcť pri deťoch. Chodí k nim moja mama z roboty a tiež je to na ňu moc. manžel podniká (niekedy úspešne, inokedy nie) takže s deťmi mi moc nepomôže. chcela by som aby už bolo toto všetko za mnou.

monika, Ut, 20. 02. 2007 - 09:49

jaja, uplne ta chapem, rodinne vztahy nie su nikdy jednoduche... ale urcite vies z vlastnej skusenosti, ze dobre obdobia sa striedaju s horsimi, a nikdy nie je uplne vsetko uplne perfektne. ak sa rozhodnes vratit este na nejaky cas domov k detom, hlavne to pred rodinou neprezentuj tak, ze si to nezvladla. povedz nieco v tom zmysle, ako: ok, skusila som, a uvedomila som si, co su moje priority. deti ma potrebuju, ja s nimi chcem byt, a praca pocka. ved vies co sa hovori o robote, nie je zajac, neutecie Mrkám drz sa.

lienka, Ut, 20. 02. 2007 - 10:43

ahoj Jaja. Rozhodneš sa sama, ťažko radiť. Je pravda, že nie každá robota sa hodí pre každého. Nie každý je vhodný na "chytanie" klientov. Verím, že to ťa odrádza i vyčerpáva. Ak si to môžeš dovoliť, že ťa manžel uživí, tak to nechaj. Reakcie "okolia" si skús nevšímať. Ale často robota ženy nieje iba o sebarealizácii, býva to i o prežití, vtedy je to zložitejšie. Držím ti palceÁnoÁnoÁnoisto bude lepšieMrkám

unbelami (bez overenia), Ut, 20. 02. 2007 - 14:17

Jaja, kolko este vydrzis? Myslis, ze jedneho dna sa ta bankova praca zmeni? EE, nie! Budu chciet stale viac, tak bud z toho zvlcis a pociti to Tvoja rodina alebo alebo odpadnes. Niektore firmy mi pripominaju upirov. Len cicaju ludi a beru dalsich a dalsich.
Viem, ze nechces sediet doma na polovickach a nic...
Tak moja rada je, nechaj si banku ako odrazovy mostik a hladaj dalej.
Hlavne aby si bola stastna aj s rodinou!!!

jaja, Ut, 20. 02. 2007 - 15:16

Čítaš presne moje myšlienky, keby si len vedel ako blízko som mala k inej práci, oveľa zaujímavejšej ako je toto. nie som tu dlho, ale som z tých ľudí čo sú nadomnou úplne sklamaná. Stále hľadám niečo iné, aj túto prácu som vzala preto aby som mala aspoň nejakú prax, lebo na to sa ma stále pýtali potencionálni zamestnávatelia. Bankovníctvo je jedna veľká šelma, ako si povedal, stále berú nových ľudí, ktorí dovedú nových, ale o čom to je. v našom regióne to nie je ružové. ale dosť už o tom. ďakujem ti Hambím sa

jaja, St, 21. 02. 2007 - 11:31

Keby ste len vedeli aká som sklamaná, je mi do plaču. Moji kolegovia sa pretekajú o nových klientov, aj keď vedia, ako ich ja potrebujem omnoho viac. lebo oni to nemusia, a práve dnes mi dvoch nových vzali priamo pred mojimi očami. teda to som vôbec nečakala. je to hrozná naháňačka a ja na to nie som , chcem aby to všetko skončilo.

Kamila, St, 21. 02. 2007 - 12:03

Nepekné od nich Prekvapenie, verím, že máš toho dosť.

eifelovka, St, 21. 02. 2007 - 12:10

Je uplne normalne,ze vo velkych firmach sa vsetci chovaju ako zraloci.. staci ak sa im na chvilu otocis chrbtom... preto sa biju o novych klientov, je jedno, ci to potrebuju alebo nie, ich meno bude figurovat na podpisanej zmluve.. Jaja, na to treba bat charakter a nervy a hlavne chut (a cas!) na karieru.. ja pracujem pre malu firmu a som spokojna, je to take "rodinne" a aj ked sa niekedy nezhodneme, nemusim sa bat, ze mi niekto "ukradne stolicku" Zalezi ale na cloveku, ci uprednostnuje neustaly stres a hladnych zralokov, ale asi vacsie financne ohodnotenie alebo klud a zarabat menej.. ja som sice v Italy, ale co sa kariery a "zralokov" tyka, je to o tom istom ako u nas.. to chce len klud, hlavu hore a najst nove miesto, v tvojom pripade rozhodne nie bankovnictvo, lebo to je stale o tom istom (poznam rovnake pripady od kamosiek) Drzim paste a ver, ze na to byt v pohode a robit nieco co ta naplna urcite mas Áno

pripletka, St, 21. 02. 2007 - 12:57

Ahoj,

viem si predstavit ake narocne je rano vstat a ist do prace,
ktoru nemas rada, medzi kolegov , ktori mozno vstavaju s podobnymi pocitmi, len maju ostrejsie lakte.
Aka praca by ta bavila? Co by si chcela robit? Snad som to neprehliadla, pises, ze hladas nieco ine, ak mozes, popis co .

jaja, St, 21. 02. 2007 - 15:21

Bože, keby ste len vedeli ako veľmi by som chcela pracovať niekde inde. Veľmi by ma bavila práca pri ktorej sa nemusia ľudia nahovárať na niečo čo by som ani ja sama nechcela. vždy som chcela by ť učiteľkou alebo policajtkou. S tou učiteľkou som si to rozmyslela na strednej. a s tou policajtkou zase keď som začala chodiť s mojím terajším manželom. Asi by to neprežil, keby som robila so samými mužmi. Bol za slobodna veľmi žiarlivý, aj teraz ho to niekedy chytí, ale nemá vôbec nijaký dôvod. Minulý rok ma skoro vzali na okresné riaditeľstvo policajného zboru za ekonómku, ale nevyšlo mi to. Bol tam asi niekto bližší z rodiny. Veľmi som sa preto trápila, ale prešlo to. Stále som na internete, na stránke profesia a sledujem náš okres- ale nie je to bohviečo. majú tam ponuky 4 banky a o tom nechcem ani počuť. Myslím, že od apríla zostanem doma, lebo si myslím, že mi moju zmluvu už nepredĺžia. :-/

suzan, Št, 22. 02. 2007 - 13:55

Jaja,trochu ťa rozveselím.Keď som čítala Tvoj posledný komentár,kde si začínala vetu : Asi by to neprežil,prvé čo ma napadlo,bolo,že by si ho prizabila,keby ťa nasral.To vieš policajti,majú odborný výcvik a ...Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev
Držím palce,aby si našla lepšiu robotku pre seba.

vyvyka, Ne, 25. 02. 2007 - 16:24

Veľký úsmevČau Jaja,moc Ťa asi nepoteším,ale ono to je skoro všade také,aspoň z mojích skuseností a z toho,čo známi dookola zažívajú.Dnes,keď sa nebiješ,tak nič nemáš.A čo sa týka tej polície,tak som sa z chuti zasmiala,pretože keby si tam robila a poznala pomery,tak by si plakala možno ešte viac,buzerácia,buzerácia,buzerácia,oni ich nepovažujú za ľudí,ale za stroje.Viem o čom hovorím,robí mi tam manžel za mizerné peniaze a je stále v robote.To si len iní myslia,ako tam je dobre,ale keď sa dozvedia,ako sa tam zarába a čo všetko to obnáša,tak zmenia názor,aj ja som zmenila.Takže,skús to vydržať,mám kámošku,ktorá robí v banke,aj tá zo začiatku mala taký problém,ako Ty a teraz je spokojná,relatívne.Oni keď prídu na to,že tam zostaneš,zmenia správanie.Držím palec.Áno

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama