Kami, my sme mali akurát uzatvorené schody. Ináč mali voľné pole pôsobnosti. V kuchyni mi asistovali tak, že sedeli na zemi, búchali do hrnca, občas som im tam nasypala ryžu, šošovicu, fazuľu, alebo čosi čo hrkoce. Občas robili cesto s múkou a vodou, ktoré potom ochutnávali. Prípadne mali k dispozícii piškóty do hrnca, kúsok chleba, jablko alebo banán. Popritom sme sa rozprávali a spievali si...občas som varila jednou rukou a v druhej ich držala, prípadne som ich usadila do detskej stoličky a dala im farbičku a papier...a do umývačky som klasicky ukladala riad a mal ho kto hneď aj vyberať...šuflíky mali preštudované do výšky asi jedného metra...dodnes im to zostalo. Keď som v kuchyni, tak pri mne čosi robia. Vyhradila som im tam jeden šuflík, kde majú hračky a v skrinke poličku, kde majú papiere, farbičky, lepidlo a nožnice. Môžem tak variť a popritom sa s nimi rozprávať, prípade robiť s Ninou úlohy...odkedy sa obe porezali a Nina si zastrihla do líca vedia, kde sú hranice.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Počas víkendu oslavovala moja najmladšia krásavica svoje prvé narodeniny . Vystriedalo sa u nás dosť ľudí a mňa zaujala poznámka švagrinej, pri pohľade na kvantum hračiek v obývačke.
"Tu sa ti malá hrá a ty si robíš svoje v kuchyni."
Obývačku máme spojenú s kuchyňou, ale predelenú knižnicou, aby som aspoň trochu kamuflovala mierny chaos v mojej najmenej obľúbenej miestnosti.(Mala by som sa čosi podučiť od Lady-flay, možno by som zmenila názor) A keďže obývačka je momentálne jedna veľká herňa, vládne bordeľ aj tam.
Ale nie o tom som chcela.
Trochu som sa zasmiala predstave, ako v kuchyni varím, redukujem riad a občas nakuknem na moje zlaté dieťa, ako sa pekne hrá.
Nehrozí. Moja slečna dobehne za mnou a pokúša svoje malinké pršteky pri zatváraní a otváraní skriniek a šuflíkov.
Aj to sa raz musí naučiť ...
A to ani nehovorím ako ju veľmi lákajú gombíky na šporáku a iných dostupných spotrebičov. Už len malinký kúsok a aj taniere mi začne zo stola sťahovať.
Preto ja zbabelec radšej sedím s mojím dieťaťom na veľkom ihrisku uprostred obývačky a bavkám sa, alebo dobíjame svet pobehovaním hore a dole.
Nedalo mi to však a pokúšala som osud. Aj môj drahý mi stále kladie milé otázky: "A to nevieš variť s ňou?"
Tak som vytiahla hrnce, vzápätí potom, ako jej ťažké kastróly, padli tesne vedľa malej nôžky. Pridala som jej aj iné "sersany" a snažila sa variť a nahodiť riad do umývačky. Aj by sa chvíľu hrala, keby som ju nerušila neustálymi pokusmi naložiť riad do myčky.
Dokonca sa mi raz podarilo navariť polievku, čo sa moja krásna chvíľu sama hrala. Ja som na ňu robila "kuk" a pobehovala k nej aby som ju zaujala nejakou somarinkou. Pokus číslo dva už dopadol inak. Dieťa sa mi natrvalo nasťahovalo do kuchyne.
Nakoniec sa mi podarilo cesto na lievance urobiť aj toho riadu sa zbaviť, ale ten bordeľ čo som mala na zemi a adrenalínu, čo sa mi ušlo pri ratovaní dieťaťa, ďakujem pekne.:-/
Viem, žeby mi pomohla ohrádka, ale pri štvrtom dieťati sa nám už naozaj neoplatí kupovať, aj keď už o tom teraz pochybujem ...
Dievčatá ako sa vytešujete vy, prípadne ste sa niekedy dávnejšie, pri spolupráci vášho drobca v najnebezpečnejšej miestnosti.