Ako ďalej-po týždni., Starí rodičia, Diskusie

.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Čítala som pred týždňom a nemala som slov...
Janka, ak sa vy s manželom dohodnete, že ste schopní mamu doopatrovať aj bez pomoci jeho sestier, tak si ju zoberte k sebe a na ne sa vykašlite. Mama si to zaslúži

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kazdemu sa raz vsetko vrati. A vidis, tebe sa vratilo vsetko, co si pre mamu urobila....... Ma velke stastie, ze ma teba, tvoje deti aj tvojoho MM.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jani, ak to zvládneš sama bez ich pomoci, tak si ju zoberte k vám. Ak to mama chce, potrebujete ich súhlas?
Máš veľké srdce .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Janulkak,
tiez sa priklanam k nazoru Martiny nado mnou. Preber si to s manzelom a ak si trufas, vezmite ju k vam.
Hoci to bude urcite narocne, to, co je v srdci - tvojom aj svokrinom, je najdolezitejsie.

Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

obdivujem ťa

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dievčatá,nie je to také jednoduché.Mamina bude určite imobilná,veď má operovaný klb.Neviem,či dokážem sama a ňou manipulovať,manžel je v robote a tá pani opatrovateľka chodí okolo 13 hod.tak na hodinku.Ráno ju bude treba pomývať a ako sama.
Švagriné,ako to vyzerá už vybavujú niečo a sú ochotné poskytnúť aj menší dar/nechcite ani vedieť tú sumu,lebo sa Vám zatočí hlava/Má to byť sponzorský dar pre zariadenie,aby sa tam dostala skôr.Môj muž ,zlatko moje,sa pokúšal ešte vysvetliť,že rozprával s doktorom,ktorý mu povedal,že domáce prostredie ju vzchopí,lebo tu v nemocníci je dezorientovaná,stratená,povedal.že nie je ani prvá ani posledná,lebo starší ľudia takto reagujú na zmenu a ešte s bolesťou tela.
Viete ako sa mu vysmiali do očí,že je naivný a dokonca sebec,lebo nechce pomôcť mame ísť do zariadenia,kde jej odborne pomôžu.
Ak som na začiatku položila otázku-Ako ďalej-teraz už ani sama neviem čo si mám položiť.Len keby mama pochopila a dokázala sama povedať chcem ísť k Jarovi.No ona je veľmi skromná a rešpektuje rozhodnutia,zatiaľ,ale nevie čo ju čaká,nemá ani tušenie čo na ňu chystajú.
Ešte keď zomrel svokor,nám povedala,aby sme prdali dom,jej vybavili dom dôch.a rozdelili si peniaze,že bude aspoň spokojná,že keď aj ona odíde nebudú sa deti hádať pre majetok.
Naozaj neviem čo bude.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ani neviem čo povedať. Som rada že ti tieto krásne slova povedala, lebo zahojili všetok bôl duše.
Ja by som už teraz riešila inač, ale moja svokra už nežije a tiež len urobila rozhodnutie kvôli dcéram a ja som to rozhodnutie rešpektovala. Nemohla som ani len tušiť že chcela, aby som pred všetkými povedala, že ja si ju vezmem k sebe a oni nech jej už konečne daju pokoj. Nakoniec som rada, že som splnila to čo som jej sľúbila. Raz mi povedal, že nebyť mňa tak sa bojí smrti, ale že vie že ja sa o ňu postaram. Neverila som tomu čo povedala, lebo som to ja nikdy tak nepocítila a naozaj v tu noc aj ked u švagrinej, som bola pri nej a ona odišla. Neviem prečo chorý človek nevie povedať niektorým svoje prianie a pritom čaká, že sa také niečo udeje aj bez ich pomoci.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pokiaľ je to čo i len trochu možné, človek má zomierať v kruhu svojich blízkych, obklopený láskou a pokojom. Nie vždy je to možné. Občas jedna strana nemôže, nevie, nechce....druhá cíti, že je na príťaž ale tajne dúfa, verí...
Pokiaľ sa Vám dá, nedávajte svokru do domova. Odbornú pomoc jej možno zabezpečia lepšie ako vy, ale lásku a pokoj v duši nie. Neurobte niečo, čo by ste neskôr ľutovali. Dá sa pani na výpomoc zaplatiť aj mimo tej, čo chodí na jednu hodinu. Všetko sa dá, keď sa chce...a vám sa chce. Nepotrvá to určite dlho, na istý čas vás to obmedzí....ale pocit, že mama neodišla sama, bez vás niekde v domove uprostred trmy-vrmy okolo ostatných klientov vás bude hriať po zbytok života a dá obrovský príklad deťom.
Čo zaseješ, to zožneš.
Z regresu mám vlastný zážitok z umierania....viem o čom hovorím. Ak budem môcť nenechám svojich blízkych napospas cudzej opatere.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mne aj manželovi ide o ten príklad,veď čo uvidia u nás,budú potom robiť ako samozrejmé a budú si mysleť,že to má tak byť.Moju rodinu táto ťažká situácia veľmi zblížila,cítime šete viac lásky ku sebe a určite urobíme všetko pre našu drahú mamu,starkú.Držte mi palce,aby som mala dosť aj fyz.síl,chuť mám,nebojím sa,mam ju veľmi rada.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nemysli si,aj naša rodina má svoje muchy a zažili sme , skoro za 4O rokov,všeličo,aj dobré aj zlé.Teraz však vidím,že pravé hodnoty sa ukážu v takejto krízovej situácii.Ďakujem za povzbudivé slová,veľmi ste mi pomohli,každá,ktorá sa pridala do tejto smutnej diskusie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Janulka aj ja tí prajem veľa sil a energie pri starostlivosti o svokrusu. Pevne verím,že to zvladnes ... (brokenheart)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Prežila som to, tak viem čo všetko to obnáša..Našťastie sme bývali v jednom vchode...manželova mamka na 1.poschodí my na 4..Po mozgovej porážke mamka ostala na plienkach.. Pracovali sme obaja..prispôsobili sme všetko tak ,aby sme boli mamke stále k dispozícii.Chodievala som do práce veľmi zavčasu .. tak raňajky a hygiena ostala na manžela..keďže prácu mal neďaleko a chápavého šéfa,chodieval mamke ohriať obed a podobne.Po práci som bola s mamkou už ja..nevedela sa dočkať,kedy prídem...vypiť si kávičku..to chutilo len so mnou..neskôr večera,hygiena a uložila som mamku spať.Dlhých 7 rokov..plienkovať...starať sa ako o malé dieťatko...ale..robila som to z láskou a rada..vychovala pre mňa úžasného manžela...Nikdy sme neuvažovali nad nejakým zariadením... len..akurát v deň, keď mamička umrela, mala nastúpiť na vyšetrenia na geriatriu...trošku sa jej zhoršilo dýchanie...Večer som ju uložila do postele..rozlúčila sa ..bozkom na čielko..bol posledný..ráno o 6.00hod mamička už nedýchala..splnilo sa jej prianie..umrieť v spánku...Rada na mamku spomínam...útlučká,milá žienka,vychovala 4 chlapov...žiaľ rozlietaných po svete.. až na toho môjho...boli to ťažké časy ale všetko sa dalo zvládnuť..len to treba chcieť..nepozerať len na seba..na svoje pohodlie..Vrátiť mamke, to čo ona sama dala...starostlivosť,opateru a hlavne lásku... verte, každá mamka si to zaslúži..už len pre to..že je mamka...