Čarodejnice a iné zvieratká

Akira vydrz, svokru si nevybaras a ja ti poviem len jedno. Rozisla som sa s priatelom po 5 a pol roku.....po dobu 3 rokov som si s "Nadejnou svokrou" telefonovala skoro denne, bola na mna milucka, zlatucka..... teraz..... volala som jej a chcela som jej len povedat par veci, ktore by ju mohli zaujimat aj pre dobro jej milacika a mala si to pocut..... K slovu ma nepustila, povedala, ze prave obeduje a neda sa mnou rusit....potom este nieco ako "mozes si za to sama, nemala si si nikoho najst... " co som vyhrkla od prekvapenia, ze ale ved ja som si nikoho nenasla.....( aspon ja o tom neviem i ked ako je vidno, ona uz o tom vie...)... no a zakoncila to, on je hodny kluk a nikdy by mi neklamal a zlozila. Nedochadza jej, ze uz 14 rokov jej hodny kluk neizje s nou ale v SYDNEY, doma stravil za tych 14 rokov cca 6tyzdnov cisteho casu a klame jej jedna radost. A tak som si povedala, zlom zle nevytlcies.... Jeho braskovi sa narodil syn tyzden po nasom telefonate ( ona vedela, ze mam pre nich strasne vela malinkych veciciek este z cias, ked som bola s priatelom a tiez vedela, ze im ich neposlem...kupila som ich ja za svoje a nikdy som tych ludi nevidela...), a ja som sa rozhodla tie vecicky poslat.... nie vsetky, samozrejme, ale par a kartu ze gratulujem, ved nakoniec ten drobcek za nic nemoze. A to uz viem, ako jej to bude blbe, i ked ona to neprizna, ved ja som kupila, poslala, zablahozelala i ked su to uplne cudzi ludia pre mna a jeho brat (moj ex)... ani na pohladnicu sa nezmohol.
Tak nabuduce, ked ti nieco take vyvedie, len sa usmej a v pritomnosti jej syna na to reaguj. Napr na tie okna, ked nabuduce pride, podakuj sa jej pred manzelom, ze to bolo od nej naozaj velmi mile, ze ti takto pomohla..., alebo jej povedzako si velmi vazis, ze ti povedala o tych vitaminoch, a je len velka skoda, ze nieco take nevedela skor, bolo by to lepsie dopadlo, no ale vy chcete aj dalsie babatko, tak jej velmi pekne dakujes, lebo teraz uz vies, a isto vsetko dobre dopadne. A "TO' ja viem, teda neviem ako ta strasne ranila takymto vyrokom, ale nabuduce sa jej len ospravedln, zase pred jej synacikom, ze ste jej nedali vediet meno vasho prveho vytuzeneho babetka, ale ty si bola v strese a myslela si si, ze jej syn na mamu nezabudne s takou uzasnou spravou....potom sa usmej a opytaj sa, ci si niekto da kavicku a odid do kuchyne ju pripravit. Ja viem, ze je to straaaasne tazke a specialne v tvojej situacii, ale ono ju to bude ovela viac mrziet, lebo zisti, aj ked si to nikdy nepripusti, ze mas navrch a ono to zacne zistovat aj jej synacik a to sa jej pacit veru nebude, ale ked ty budes mila a usmiata a on tam,....no co ti na to povie aby sa nestrapnila..... A vies co je najdolezitejsie , ze vasej Nicolke je zo dna na den lepsie a deti vycitia, kto ich ma naozaj uprimne rad a kto je pretvarka. Moze sa stat, ze ked ju svokra vezme na ruky, mala spusti strasny plac a svokra ti ju veeelmi rychlo vrati a ty to len okomentuj...deti vedia, kto ich ma naozaj rad, ved pri mojem mame je spokojnucka.... usmej sa a odid. Drzim palce, pevne nervy a hlavne vela slnecnych dni s tvojou malou princeznickou A nemala svokra len synov....je mozne ze na teba ziarli, ze mas dievcatko po ktorom ona marne tuzila....

Akira, plne súhlasím s Mimou i keď sa pretvarovať to bude veľmi veľmi ťažké (poznám z vlastnej skúsenosti ). Svokrovci ma vždy vedia dobre nabudiť-až by som vraždila, ale ja mám oporu v ich synovi, ktorý mi vždy povie: "Kašli na nich, čo si z toho robíš....." Jemu to nevadí, ale ja som vždy tá najhoršia, lebo sa neviem postarať o muža, dieťa....a že neviem vychovať ďalšie dieťa (keďže sme dlho nechceli druhé a o tom, že čakám druhé do dnešného dňa nevedia ). Tak Akira držím palčáky celej tvojej rodine a ak ti bude najhoršie vezmi Nikolku do náručia vystískaj, vymojkaj a povedz si, kašlať na starú čarodejnicu, hlavne že sme spolu zdravé a milované.

Mima, velmi mudra rec. Akira, drzim palce, nech to s tou "carodejnicou" vydrzis, ved si si nebrala ju. Treba ju akceptovat a tolerovat ale nikto Ta neprinuti mat ju rad. A ono sa jej to vsetko raz vrati aj s urokami. A Tvoja dcera Ta pomsti, uvidis.
Moja svokra to mala take iste so svojou, az na to, ze to skoncilo tak, ze celkom prerusila s nimi styky, jej manzel (moj svokor) tam chodil aj s detmi len velmi zriedka az nakoniec tiez prestal a potom jej prisli akurat tak na pohreb. A bola cely cas bez tychto vnuceniec (co si, myslim bolo na jej obrovsku skodu).
A ked sme sa dali dokopy s mojim muzom - jedinym synom mojej svokry - tiez zacala ziarlit (ono to matky na svojich synov velmi casto robia), az jej moj muz vysvetlil, ze sa sprava ako "babicka". A kedze je moja svokra velmi mudra zena, asi si uvedomila co a ako a uplne otocila - ale o 180 stupnov a zavidia mi ju obe moje segry, ktore take stastie nemali. Casto sa stava, ze sa svokra skor zastane mna ako mojho muza.
Takze Ti drzim palce, aby si Ty s tou "strigou" vydrzala a nenechala si znicit vztah so svojim muzom, pretoze si si brala jeho a nie jeho matku.

Akira, tak mať takúto svokru asi ma trafí šlak. Ja mám svokru - anjela. Vo všetkom mám z jej strany podporu, ak sa náhodou v niečom nezhodneme s manželom a svokra sa to dozvie od našej "štebotavej princezny" poväčšine stojí na mojej strane. Zaujíma sa o nás, ale všetko to robí s taktom, bez zbytočného zasahovania do nášho manželstva.
Inak Mima ti poradila podľa mňa dobre. Viem, že ak sa máš držať takýchto rád, musíš sa obaliť božskou trpezlivosťou, ale tvoja svokra je taktik. Zvolila taktiku, kde pred synom hrá anjela, pomocníčku ochotnú kedykoľvek pomôcť. Všetky jej rady sú "dobre mienené". Z pohľadu milujúceho syna sa asi ani inak vidieť nedajú. A ty čím viac sa budeš brániť, tým viac sa do tej siete zamotáš. Viem, že máš teraz hlavu stále pri malej Nicolke, sústredila si sa plne na ňu. Netráp sa svokrou, nestrať svoj pokoj a vyrovnanosť, pretože tieto dve vlastnosti potrebuje z teba cítiť pre teba ten najdôležitejší človek na svete, vaša malá princeznička. Tak vám všetkým trom /myslím teba, Nickolku a tvojho manžela/ prajem pekný deň a veľa síl.

Dievca, tak taketo cosi vie zobrat usmev z tvare na pekne dlhy cas. Nuz, musis sa na svokru "naladit", ked uz vies ako sa sprava. Povedz si, ze takyto "clovek" ti naladu kazit nebude!! Nestoji za to, aby si jej slova pocuvala, drzala v sebe a aby ta jej reci zranovali. ONA ZA TO NESTOJI!Obrň sa proti nej, nemysli na nu.
Tak ako v zime nemozes cakat, ze budes chodit v plavkach, ked pojdete ku nej na navstevu (alebo ked ma ona prist ku vam), priprav sa "na tlakovu níž" a poriadne mrazy. Povedz si, ze takyto clovek ti neublizi. Bud silna.
Ja sama neviem odpinkavat slovne utoky, ale Mima to ozaj pekne napisala. Ak na to mas, urcite jej nieco "odpinkni", nedaj sa.

Bud silna Akira.

U nas to bolo podobne s mojou babkou (otcovou mamou) a mojou maminou.. pamatam si ale, ze moja mama bola vzdy slusna ale odmerana, dala tym najavo, co si mysli a ze sa nemieni kvoli nikomu pretvarovat.. otec sa asi velakrat kvoli tomu trapil, ale skor preto, ze sam videl, to co vidiet nechcel.. ved predsa len to bola jeho mama a moja mama zas jeho manzelka.. vydrzat aj ked je to tazke!

Súhlasím s dievčatami, napísali podstatu. Ako všetko to chce čas, a pracuj na sebe..sebaistote..a hlavne veľa nepremýšľaj o svokre, najlepšie vôbec, takí ľudia nestoja za to, aby sme im venovali čokoľvek, hoci aj myšlienku. Ak si na ňu spomenieš, tak iba na tú ženu čo porodila, možno vychovala - teda dala jesť, a ošatila tvojho muža a dosť. Viem, že to nejde len tak, ale trénuj... veď teraz máš na koho myslieť kto si zaslúži každú tvoju sekundu a myšlienku.
Ja som takú čarodejnicu zažila v priamom prenose 3mesiace. A myslím naozaj čarodejnicu...pretože moja svokra skúšala všetko možné.. Robila zle, schválnosti pri ktorých rozum ostával stáť, na mňa neskutočne zazerala, ale tak aby som to videla len ja a nie iní, robila grimasy, úškľabky...a dokonca aj čáry-mary a hókusy pókusy. Hoci je svokra muslimka, modlí sa každú chvíľu a tvári sa ako svätá z najsvätejších... skúšala aj rôzne zaklínadlá, písala po byte všeliaké značky, robila všeliaké šmuhy a iné blbosti, aby to nebolo vidno...Proste naozaj sa snažila robiť zaklínanie..Môj muž tiež nechápal, pretože také praktiky islam absolútne zakazuje, a nechápal, že to robí práve ona, ktorá sa pred rokmi z toho vysmievala.
Akira, moja svokra robila doslova všetko čo mohla a vedela, aby sa môj muž so mňou rozviedol, najskôr to robila skryte, potom jej to už bolo jedno ako... a čo som najviac nechápala, a čo som za svet nevedela zniesť a prežiť, bolo to, že doslova a do písmena nenávidela Adamka, pretože to podľa nej bol len "jej syn", nikdy ho nepobozkala, nehrala sa s ním. Malý mával denne niekoľkohodinové hysterické záchvaty, nedalo sa uložiť ho spať.. a proste kopec toho bolo... Pobozkala ho len jedinký krát... keď sme išli na letisko (akože odchádzame domov, aby sme sa jej zbavili). Pobozkala ho len z jedného dôvodu, aby ma vyprovokovala, naštvala a urobila mi zle... nie preto, že chcela pobozkať to dieťa. Ja som sa len nadýchla, zobrala malého, bez slova som ju obišla, ani som na ňu nepozrela, ani som sa neotočila. Na chrbáte som cítila jej pohľad, išlo ju rozhodiť od hnevu, že ako som si to dovolila správať sa. Môj muž mi potom povedal, že robila ako bláznivá, v kuse vrieskala, že čo som si to dovolila, ako som tak mohla odísť. Priznám sa, že ja som v tej chvíli cítila malilinkú úľavu, že bitky som prehrávala, ale vojnu som vyhrala ja. To bol taký úsmev cez slzy.
Vždy som si povedala, že predsa mňa taká "čarodejnica" nedostane, a hlavne.. že všetko čo robí sa môže obrátiť proti nej... Ja sa snažím držať starých osvedčených múdrostí... a hlavne, že Boh nie je náhlivý, ale pamätlivý, teda, že na každého dôjde. A potom, všetky strašidlá, čertov, diablov stvoril Boh, veď on stvoril všetko nie? Teda On je najvyšší, a keď sa spoľahneš na Neho, tieto nepatrné stvorenia a zaklínania ti vôbec neublížia...
Hlavne vydržať, určite si inteligentnejšia ako tvoja svokra... to si stále opakuj..a určite prídeš na to, čo kedy povedať.. a tvoj manžel si to uvedomí... Tak ako môj, ten predtým nedal na svoju matku dopustiť... teraz ani počuť, že by niekedy bývala s nami, alebo vedľa nás...

Alia, máš úplnú pravdu. tiež si si musela veľa prežiť. Hlavne, že si sa spoľahla na Boha a nenechala sa vystrašiť tými bosoráctvami tvojej svokry.

Inak o vzťahu svokra - nevesta by vedela toho narozprávať moja mama. Babaka celý život neprijala mamu za nevestu, aj keď ja si myslím, že otec sa lepšie oženiť nemohol. Nikdy nedosiahol toľko bez mamky. Dokonca nejak zvlášť neprijala ani mňa, a to má len 3 vnúčatá. O tom vzťahu by vedela porozprávať aj edit s dankas, oni to videli od mala. Napríklad keď k nám išla tak niesla plnú tašku, aby všetci videli, že koľko nosí , čo už nevideli boli tie hnilé jablká v nej a tak podobne. Ale čo už, je stará, a teraz nemá nikoho, raz do týždňa tam skočíme ukázať sa, pozrieť, aspoň otec aj ten tam chodí len z povinnosti. V podstate ju ľutujem, lebo prišla o lásku nás všetkých. Z mamkinej strany sme zasa veľmi silná a veľká rodina a veľmi sa ľúbime. môj otec vždy vraví(keď má trocha frcnuté a sentimentálnu náladu), že má svokru radšej ako mamu.

Tak moja svokra má aj vizáž tej z titulky článku... Ja veľa vecí prekusnem, ale čo je veľa, to je moc. Toto sa stalo na začiatku môjho tehotenstva:prišla ku nám pozrieť nejaké video, pohodička, ja odídem na wc-ko a počujem:"No pozri sa, aké má tie okná špinavé! Veď keď nebude doma tak prídem a poumývam ich! No pozri sa na ne!"
Ja v šoku prídem do izby a rozmýšľam a ona milým hláskom:"A čo sa ti stalo, Zuzka?" Tak reku, "keď niekto sedí na wc, počuje, čo sa rozpráva v izbe. Viem, že tie okná sú špinavé, ale necítim sa dobre, keď mi bude lepšie, umyjem si ich. A budem rada, keď mi do očí poviete, čo proti mne máte, nie poza chrbát." Herečka začala prekrúcať, ešte sme chvíľu debatili, naštartovala metlu a odišla so slovami :"Ešte kde nič, tu nič a už toto!" (neboli sme zobratí)
Malo to dohru ešte o pár dní, keď mužovi jeho sestra napísala sms, že čo si to ja dovoľujem! Tak som si ju zavolala na pokec a vysvetlila jej ako to bolo ("ale mama hovorila iné"), našťastie muž sedel pri nej, mala som svedka.
Pri vybavovaní svadby bola ešte jedna debata, kde som jej ukázala, že mne rozkazovať nebude.
Po čase nekonverzovania zavládol tichý mier. Zjavne máme každá na seba svoj názor... Aspoň mi to ukázalo, že tam nie je úprimnosť a podľa toho som sa zariadila. Viesť nejakú vojnu je podľa mňa zbytočné. Ale každý sme iný a prežívame iné situácie.
Občas rozmýšľam, čo budem ja vyvádzať neveste a možno si zoberiem príklad zo svokry, tá nám za 10 minút návštevy stihla skontrolovať VŠETKY izby, aj balkón. Raz sa pri otváraní šampusu "od strachu" utekala schovať do spálne.

áááách Akira neviem či sa smiať či plakať :-/ Normálne zíram či dobre čítam to je teda sila. K tomuto ide povedať jediné - veľa sily a nervov.
Je to až neuveriteľné aké su niektoré skúsenosti nás naničmám. :-/

Akira13, rozumiem tvojím emóciam ALE: po 1/
buď rada že ťa tak nezrelá osoba ako je Tvoja svokra chce raniť práve ignoranciou Tvojej dcérky! /koľko hlúpych postrehov,manierov,koľko jedu, by jej dávala do srdiečka.
po 2/ jej priehľadné žabomyšie údery pod pás, ber s úsmevom.

po3/ Nikdy sa nezníž na jej úroveň.

po4/ Okruh ľudí ktorí budú dôležitý pre Váš ďalší život vonkcom nemusí byť v rámci rodiny.

po 5/ Z tvojich príspevkov, ktoré som mala možnosť čítať mám z Teba dobrý pocit. Si človiečik ktorý hľadá dobro, premýšľa a po stupne si hľadá svoje priority. Nezabúdaj mať pochopenie pre ľudí ktorí ešte nedorástli .
Nenechaj si do srdca vpustiť sebaľútosť.
A ja sa ospravedlňujem za mudrovanie ,lebo na všetko by si prišla aj sama.

ako tak čítam vaše príspevky o "láske" Vašich svokier k vám a vašim deťom, som celkom rada, že som svokru vlastne vôbec nemala. Nie je to síce celkom presné, ale to by bol iný príbeh. Manželova teta a babka, ktoré ho vychovali, sa síce snažili zastúpiť jej miesto, ale len kým sme u nich bývali. Potom nás nechali žiť po svojom. Teta si síce občas neodpustí nejakú poznámku (najmä keď má pocit, že našej staršej dcére - jej obľúbenkyni- nejakým spôsobom krivdíme), ale to sa dá zvládnuť.
Tak vám želám veľa síl, aby ste mohli s úsmevom na perách čeliť tým čarodejniciam, čo vám znepríjemňujú život. Držím palce....

ako si tu tak čítam, tak všetké sa sťažujete len na svokru. To ja mám iný problém. Teda bol.U nás je to pre zmenu svokor. Nie žeby sme sa ohovárali, alebo robili napriek. Pred našou svadbou nás prosil aby sme prišli bývať k nemu do domu, lebo on to sám neutiahne a bude sám vo veľkom dome a tak.Vedela som že pije, no napriek tomu som súhlasila. Zaliezol do svojej izby a bol kľud. Tak sme sa nasťahovali, zo začiatku všetko fungovalo, ja som si gazdovala po svojom, nikto sa mi do toho neplietol. Zlom nastal až ked sa narodil malý. 1 cely rok sa nechal živiť, a to do písmena. Na stravu neprispieval ani korunou, a vrchol všetkého bol, že každé jedno jedlo ktoré som navarila vyhodil. Počkal pokiaľ odídem z kuchyne, a šup do koša. To som akože nemala zistiť. Tak som povedala dosť. Buď bude prispievať, alebo sa stravovať sám. Ešte bol urazený, že čo si to dovoľujem mu tak povedať. Podotýkam že všetky poplatky sme platili my s manželom, lebo on hned po tom čo sme sa presťahovali k nemu, tak povedal poštárke, nech pýta peniaze za elektrinu od nás. Pritom všetko bolo písané na jeho meno. Tak som drzo pýtala od neho 1/3 čo bolo vtedy nejakých 300sk. Samozrejme že sa to neobišlo od mudrovania, že toľko neminie. Ale že som prala jeho veci, že som po ňom umývala riad, lebo ho odkladal neumytý späť medzi čisté, to bolo nepodstatné. Tak som sa nas..., že som prestala platiť. Tak som mu povedala, že ked je to na jeho meno, tak nech si to platí, a ked chce aby sme prispievali nech pýta on od nás.
Dalším vrcholom bolo, keď chcel aby sme chodili na WC vonku!!! v 21. storoči. Lebo voda je drahá. A to že sa nechcel umývať, len keď ho manžel nahnal pod nátlakom. Humusák je slabé slovo.Tak ho oslovoval aj jeho syn. Otrasné. Ešte aj teraz po troch rokoch od toho obdobia sa mi trasú ruky pri písani. V tom období som bola sústavne na tabletkách, lebo som mala problémy so žlčnikom, malý sa budil minimálne 20x v noci, čo sa tie stresy preniesli na neho.
Svokor si myslel, že ja budem okolo neho obskakovať ako jeho žena. Syn má 5a pol roka a za ten čas mu "dedo" kúpil 1 jogurt a 2 banány. Myslel si že si ho tým kúpi, a bol doslova urazený, Ked sa mu dieťa vyhýbalo, lebo sa ho malý bál. Ja som bola rada, že ročné dieťa bolo natoľko múdre a nechcelo k nemu ísť, lebo som sa bála aby od neho nenachytal nejakú infekciu. Lebo on sa fakt neumýval, strašne smrdel. Vždy mi vykrikoval, že to je všetko jeho, a ja mu rozkazovať nebudem. Aké rozkazovanie. Ved som len chcela aby sa umýval, žil ako človek a nie ako spodina. A aby sme ho nemuseli my živiť. Ved dôchodok mal cez 8 tis. a všetko prepil.
Keď sa dostavili žlčnikové záchvaty zo stresov, zo dňa na deň sme sa zbalili, odišli k mojim rodičom, kúpili si vlastný byt a teraz nám je spolu dobre. Za svokrom nechodíme. Má čo chcel. Je sám, ani pes po ňom neštekne. Naposledy keď som si tam bola po nejake svoje veci, mi so slzami v očiach povedal, že sme mu ani nepovedali že sme byt kúpili, že on sám na starobu ostane. Zostala som v nemom úžase. Nezmohla som sa na slovo. Odstupom času mi ho je ľuto, fakt zostal na staré kolená úplne sám. Ale zapríčinil si to sám. Cudzí ľudia mu boli prednejší, než syn, ktorý ako jediný z 3 detí , mal žalúdok sa o neho starať. Dve dcéry nemali najmenší záujem. Aj preto si vážim svojho manžela, že aj napriek tomu, že ich vlastný otec ich v detsve nazýval hovnami, sa o neho staral a opatroval ho, a nič od neho nechcel, nie ako jeho dve dcéry.
Ale všetko zlé je na niečo dobré. Ja hovorím že: čo ťa nezabije, to ťa posilní. Tak si aspoň vieme vážiť rodinu, jeden druhého.

No,dobra tema.Ja mam tiez problemy so svokrou,az na to ze ona je psychicky chora.Raz za cas pride na nu to obdobie agresivity.Neviem ako sa to vola schyzofrenia?Neviem.Ale,uz to prezivam 5 rokov.Vzdy od maja jej zacne vyhravat.Ked sa mi pred 4 rokmi narodil maly,to bolo pre mna peklo.Daleko od rodicov,nikoho znameho,poporodne depky...Jedneho dna rano o 6.oo hod,pocujem pod oknom krik.V tom case som nevedela este tak dobre po nemecky.Pytam sa muza rozospata co to ta potvora blaci?A vraj:"Sup,sup von z postele,nie len cele dni vysukavat v posteli!"(podotykam bola som v sestnedeli,takze nic nebolo).Ta hanba vsetci isli akurat z domov do prace a ona toto.A vraj,ze sme svine darebne!A toto leto som zostala dva mesiace u nasich na Slovensku,manzel musel do skoly a na prax,tak sa musel vratit do Nemecka.A aj tu proti mne zas nieco mala.Mojmu vravi,ze sa ma pobalit a zmyznut z domu a aj tu "kravu katolicku" si vezmi sebou!
Alebo kazdeho ohovara,vsetci su zli len ona je chudak.Ked to uz s nou nejdeme vydrzat zavolame zachranku,nasadia jej zvieraciu kazajku a jede na 13-tku.Ona pride domou a mame pol roka klidek.Zase sa o nu staram,kupem ju,varim,periem pradlo.Je mi jej luto.Nechce ani len o seba dbat.Smrti ako prasa a pomocuje sa,neupratuje a je to hruza.Ale vzdy lepsie ako agresivna a zla.Teraz je tyzden doma z nemocnice a pohodicka.Neviem aka by bola keby bola normalna.Ci by robila naschvali ako vam vase jezibaby.Ale vydrzte to.Vy to mate horsie.Ja ju zavriem na mesiac do cvokhauzu a mam na pol roka klid,ale vy....Tak sa kazdopadne drzkajte a nedajte si zo seba robit hlupacky.Drzim palce.

Môj manžel oslovuje mojich rodičov mami, oci. A za 6 rokov manželstva, som počula jediný raz osloviť svojho otca OTEC. Myslím že to hovorí za všetko.

Ahoj lydusha.Moj manzel ma moju maminu rad a vravi,ze ona je jeho mama.Samozrejme ona ho zo zaciatku nasho vztahu mala rada a smiala sa na nom.Ale raz si to u nej pos..l a od vtedy ho nemusi.Furt ked Lars nieco povie ona si to prekruti ako sa jej to paci,popritom mu aj tak nerozumie lebo hovori lamanou slovencino-nemcinou,ale stale proti nemu nieco ma a vidi na nom len zlo.Popritom on vzdy na nu mysli ked ide do obchodu,tak pre nu kupit lacne mlieko,olej,prasok na pranie...atd.A potom aj tych 800km priviest.Vzdy ideme napratani v aute ako Mikulasovia.Ale robime to zradostou,vsak pomozem,ale moja mamina by sa mala uz zobudit a byt trochu vludnejsia k zatkovi.Ked chodime domov a sme tam obaja tak mamca je divna...,ale ked Lars odide do Nemecka uplny obrat o 180 stupnov,perfektna a super.Ja neviem cim to je ze len koli tomu ze jeje povedal TY SI DEBIL sa tak nanho nastvala,ze uz ho ani citit nemoze.Aj sa jej ospravedlnil,ze to tak nemyslel,ale nic.Trapi ma to a fest lebo ich mam rada oboch,takych aki su.Tak asi tolko ohladom toho opaku svokier.Pa.

Och Aki, toto som ešte nečítala. Uf!

Ja to robím tak, že keď niekoho nemôžem ani cítiť, prestanem sa s ním stretávať nadobro. Alebo to v tichosti pretrpím, no práve pretvárka, čo ti tu radia dámy, je vec, ktorú najviac neznášam. Radšej nech je niekto na mňa protivný, podpichovačný, akýkoľvek, len nech sa netvári ako med, keď ma v skutočnosti nemá rád.

A ešte mi napadlo - keď sa moc zamýšľaš nad tým, čo všetko ti porobila a ako ju stráááášne neznášaš, tak si to vsugeruješ do obrovských rozmerov. Keď si povieš, že ti už nestojí ani za jedinú myšlienku a všetky, čo by ti mohli prehlbovať vrásky na tvári, ešte v zárodku zaženieš, prestane byť svokra problém, čo ťa trápi a liezť na nervy ti bude už len tých pár minút, čo sa musíte povinne stretnúť. Je to o mnoho percent menej, ako všetok ten čas, čo si tu premýšľala nad všetkými krivdami a trápila sa pre niečo zrejme neriešiteľné. (áno, všimla som si - rok 2007...)

Ale chápem; aj ja to robím... Toto je len také moje teoretizovanie

Nepridáš sem jej fotku? Či sa podobá na tú, čo som si vymyslela, keď som tieto riadky čítala

U nás prevládajú dobré rady, o ktoré ja bohužiaľ nestojím.A tak som len ticho a robím sa, že nepočúvam. Unavuje ma totižto niekedy počúvať ako: mala by si malej dať toto, alebo čo keby si varila toto. Bohužiaľ lezie to na nervy. Aj keď som už toľko krát slušne povedala, že ja viem tak bolo zle.
Viem, že aj ja raz budem možno svokra, no posnažím sa nerobiť chyby čo robia moji rodičia.

Akira tiež som toto ešte nečítala...Ja som sa kôli svokre toľko naplakala...Tie je blbé poznámky...No nebudem to tu radšej rozvádzať, je to minulosť, ona ma už nikdy nerozplače