moja mama

coraz

mamu nezmenís, ale mozes zmenit svoj pristup, pojde to tazko, minimalne 13rokov si mame ustupovala, bude to tazky "boj", ona si zvykla ze je po jej, ak to vsak uz takto zasahuje do tvojej rodiny a tvojho zdravia, podla mna by si to mala zacat riesit

moja mama je tiez taky general, dlho mala posledne slovo, ona sice nebola az taka ako tvoja(nikdy mi nenadavala, ani neurazala) u nej to boli skor take vyryvacne reci co mne neskutocne liezlo na nervy, hovorit jej nieco ju este viac nastartovalo a boli z toho zbytocne hadky, tiez take vydieranie...co vsetko pre mna spravila, ako sa jej odvdacujema ked tu raz nebude ako budeme vsetci plakat a podobne...tazko sa tak zije, je to ako kamen co vlecies za sebou...ked som si uz fakt nevedela rady napisal som list, strucne som v nom zhrnula vsetko co som povazovala za dolezite a poziadala som ju aby to uz nerobila a stanovila pravidla, ktore si zelam aby dodrziavala.....asi rok sme mali potom "tichu domacnost" mama sa strasne urazila, mna to sice mrzelo ale mala som konecne klud...teraz po dlhom case mame velmi dobry vztah, snazime sa obe niekedy to zaskripe, ale proti tomu co bolo je to hotova selanka...

ja osobne by som si od nikoho nedala 2hodiny nadavat po telefone, poprosila by som aby to nerobila a ak by to nepomohlo, jednoducho by som zlozila
prajem vela sily

coraz, je mi ľúto, čo prežívaš, ale fakt mamu nezmeníš, len svoj postoj, čo sa ľahko napíše, ťažšie zrealizuje.
Mas svoju rodinku, svojho muža, ktorý ťa podrží, verím že aj tu strechu nad hlavou máte vysporiadanú aj na papieri.
Premysli si, čo jej chceš povedať, daj si to aj na papier a pozvi mamu niekam na obed, alebo na kolačik...malo by to byť cudzie prostredie...
a predostri jej to systémom:
najprv pochvala, vďaka
potom konštruktívna kritika
nakoniec znova čosi pozitívne.
Popros ju, nech ťa vypočuje do konca.
A na svojom si musíš trvať, nech by jej reakcia bola akákoľvek.
Nenechaj si nadávať, nenechaj sa manipulovať.
Držím ti palce

Ja by som to už asi "vzdala", áno, beriem, je to tvoja mama, ale jej vysvetlenia sú nerozumné, urážajú tvojich známych, blízkych... Ja by som toto nestrpela.. Dala by so m jjej ešte jednu šancu, rozhovor vo dvojici, prečo to robí, a ak by si nedala povedať, neriešila by som, presta dvíhať telefony, tak ti nevynadá. Ak je to tvoj dom, nemôže zakázať tvojej svokre tam ísť.... Podľa mna ťa až priveľmi manipuluje a aj tvojmu manžellovi raz dôjde trpezlivosť a prestane "tolerovať" urážky na jeho adresu a adresu jeho rodiny.. tak aby potom nebolo neskoro

Prvé čo ma napadlo bolo: Ako si si ju naučila, takú ju máš...ale nie tak som chcela. Viem len približne, čo prežívaš, mávam aj ja niekedy ťažké obdobia s mojou mamou /hoci mi nenadáva, nevyčíta, môjho manžela a aj svokru si váži, ale napriek tomu vie narobiť iné problémy, ktoré mi ukrajovali z môjho pokoja/.
Tak ako dievčatá vyššie radili, treba si vo vzťahu upratať, aby ste zotrvačnosťou nedospeli do zlého konca. Veď si uvedom, že:
1., si dospelá osoba,ktorá sa sama rozhodne, či si od niekoho /hoc aj od vlastnej mamy/ nechá po telefóne /2 a 1/2 hodiny / nadávať...ja v tomto prípade stroho, ale slušne mame vysvetlím, že keď sa máme spolu zhovárať takýmto spôsobom, tak jej skladám telefón, a keď ju hnev prejde a predýcha "to", potom nech zavolá.
2., si matka svojich detí, pred úradmi aj zákonný zástupca a preto je len na Tebe, kde a koľko času strávia Tvoje deti - tu by som si to na Tvojom mieste dopredu naplánovala spoločne so svojím manželom /a zvlášť s mamou a so svokrou/, kde a koľko času počas prázdnin strávia, a následne by som obidve strany s "plánom" oboznámila, či súhlasia ...inak palec hore, zato, že je u vás ochota postrážiť vnúčence z oboch strán.
3., takisto to platí o majetku, ktorý si zdedila, je to váš domov a je len na vás, koho ako hosťa pozvete - príjmete...nemyslím, že by sa dom staval za účelom: tohoto sem pustím a tento zostane za bránou. A taktiež to platí o pomoci zo strany Tvojej mamy, keď chce niekto pomôcť, má to robiť nezištne a rád, ak to má byť predmetom výčitiek, neviem, či by som o takú pomoc stála.
Na záver, myslím, že Tvoja mamina si vybudoval pevnú jednosmernú "cestu" manipulácie a výčitiek voči Tebe a veru ťažko sa takáto "cesta" bude búrať, pretože zrejme je pre jednu stranu veľmi pohodlná...
Ale aj tak Ti prajem veľa síl, aby si vedela zmeniť všetko škodlivé vo vašom vzťahu a hlavne si zachovaj pokoj v duši...

coraz ja mám niečo podobné v rodine. Zo skúsenosti: odporúčam navštíviť psychológa, a nebude to len pár sedení, asi sa musíš naučiť nepristupovať na maminu hru, zároveň si nevypestovať k nej nenávisť. U nás to takto dotyčný odmieta riešiť a tak sa obávam, že tento svoj problém s matkou si ponesie do hrobu nevyriešený.
Btw. k tým telefonátom: možno by stačilo hneď na začiatku, ako pocítiš neopodstatnené výčitky slušne sa rozlúčiť, vysvetliť prečo odmietaš toto počúvať a zložiť. A dýchať, zhlboka
Držím Ti palce

Ale veď tvoj muž je skvelý. On tam ide a ešte sa ospravedlní. A za čo vlastne? Veď on sa nemá za čo ospravedlňovať, ospravedlniť by sa mala tvoja mama.
Akože nevieš čo ďalej? Ty musíš stopnúť svoju mamu a jej nevhodné správanie. A ak to nepôjde, tak s ňou hoci aj prerušiť kontakt, za pokoj v tvojej rodine (deti a manžel) to stojí. Ak to nezvládaš, nechutí ti jesť, si stále chorá, potrebuješ pomoc psychológa. Zničiť vlastnou mamou sa naozaj nenechaj, na to nemá právo nikto.

Ako čitam tieto riadky, tak ja si skôr myslim, že problém je niekde inde. Ako pišeš, bolia ju nohy, nevládze chodiť. Ona sa vlastne boji sama o seba, že ostane úplne sama, lebo ty maš radšej svojho manžela, deti, a v neposlednom rade aj svokru. Ako sa hovori, najlepšia obrana je útok. To by bol problém č. 1., ale problém č. 2. je ako ho vyriešiť, jedno riešenie, zobrať mamu k sebe, ale osobitná bytová jednotka, alebo aj na´dalej jej davať najavo, že si a budeš tu pre ňu. Ja to vidim takto. Veľa lásky, nič iné nepomôže.

To chce nadhľad a odstup, aj keď sa jedná o vlastnú matku:
1. urči si životné priority: ad 1) žiješ pre svoju vlastnú rodinu
2. buď TY tým stredobodom vesmíru
3. nedaj matke priestor na rozhodovanie o tvojej rodine: rozhoduj sama
4. zachovaj si k svojej matke úctu a lásku, ale vynechaj bezvýhradnú poslušnosť k nej
5. urči si ty sama pravidlá styku s celou rodinou bez rozdielu
6. chce to čas a systematický postup

Coraz,
vsetko co Ti napisali dievcence su velmi dobre rady. Ja pridam este jednu a podla mna velmi dolezitu. Dostali sme ju pred zaciatkom manzelstva a je na nej vela pravdy.

Problemy s rodicmi ma riesit ich potomok, nie zat/nevesta.
Urcite ide o problemy vlecuce sa ako ten s tvojou mamou. Ak isiel tvoj MM k tvojim rodicom po deti z nedostatku tvojho volneho casu, resp. choroby, to chapem. V opacnom pripade tam nemal co hladat. Po deti (alebo nieco ine) si mala ist ty.
Chapem, ze je velmi neprijemne, ak ta osoba tebe tak blizka tlaci do tak neprijemnych situacii, ale nech je uz akokolvek zle, mas celit jej hnevu/vycitkam ty. Obdivujem tvojho MM, ze to este nevzdal, ako sa poznam ja v urcitom bode (pravdepodobne uz davno v minulosti) by som oznamila, ze sa nemienim stykat s takou osobou.

Drzim palce, pevne verim, ze komunikacu s mamkou zrealizujes. Myslim si, ze vzhladom na to, ze vy aj tvoja mama zila v takej rutine dlho, pravdepodobne vysledok tej prej komunikacie bude velmi burlivy, ale nakoniec voda kamen tvaruje. Bolo tu vela prispevkov od dievcat kedy pomalou, vytrvalou cestou posunuli riesenie problemu pozitivnym smerom.

Och, Coraz, tak toto je čoraz horšie. Ale zdá sa, že problém je teda aj s tvojím otcom, nielen s mamou, keď on dokázal pristúpiť na jej hru, prísť k tebe a povedať, že si pre nich mŕtva... A vlastne kvôli ničomu.
Ja viem, že sa mi to ľahko povie, ale netráp sa zbytočne. Mysli na deti a manžela. Svojim rodičom sa nedoprosuj, nejako sa to medzi vami snáď časom utrasie a ak nie, aspoň budeš mať pokoj od manipulátorského a vydieračského správania tvojej mamy. Samozrejme, každý by chcel mať s rodičmi dobrý vzťah, ale na to musia byť dvaja, vo vašom prípade traja: ty, mama a otec.

To čo Ti matka predviedla bol premyslený ťah od nej. Je v koncoch, zistila že už nemá nad Tebou absolútnu moc a tak Ti to predviedla: Buď budeš poslušnou dcérenkou a prídeš na kolenách, alebo si ži sama - bez matky. Prerušuje kontakt s Tebou, ale nedúfaj, že boj ustal. Nájde si inú zámienku.
Vyhovej matke, vráť jej kľúče a preruš s ňou styky.
Bezpečie nájdeš vo svojej vlastnej rodine a pochopenie u priateľov. Život nekončí, čas vyrieši a zahojí.
Cítim s Tebou a držím palce.

Tvoja mama je nešťastná osoba. Manipuluje aj otca, on sa bojí jej hnevu, tak sa správa tak, ako si ona želá. Nevydržal by s ňou. Nechaj to tak, časom sa to utrasie. Veď ja som ani nepochopila, čím si sa tak previnila. Jednoducho nechce akceptovasť, že si dospelá a si už matka, manželka, nevesta pre svoju svokru. Veď Ty musíš vychádzať s veľa ľuďmi v rodine a ona by chcela byť jediná, ktorá je na vrchole piedestálu. Ale takto to nefunguje. Odpusti jej ( ale nechoď za ňou, netelefonuj s ňou ), musí pochopiť určité hranice. Ak nepochopí, bohužiaľ. Nakoniec má ešte manžela, nie je tak sama. Veď sama cítiš, že Tvoje svedomie je čisté. Takto si zničíš ( teda ona Ti zničí ) manželstvo. A to nechceš. Želám veľa síl a pokoja.

Moja, je to naozaj zlé...Tvoja mama by veru potreboval pomoc od psychológa, inak si týmto agresívnym správaním sama neporadí.
Na Tvojom mieste /ak by si našla silu/ by som mame napísala list, v ktorom by si jej spísala všetko čo Ťa trápi. Nevyčítala, neobviňovala, ale písala o svojich pocitoch. Dávala jej najavo, že si vážiš, že Ťa vychovala, pomohla v živote ako vedela /že Ti je ľúto, keď Ti túto pomoc neustále vyhadzuje na oči/, ubezpečila ju, že si stále jej dcéra /a do konca života ňou zostaneš/, ALE...že máš už svoj život, ktorý si žiješ podľa svojich predstáv, máš svoju rodinu /ktorá sa len rozšírila o nových členov: muž, deti, svokrovci.../, že nie je správne /a navyše aj trestné!/ niekomu fyzicky aj verbálne ubližovať. V liste môžeš napísať všetko, čo zostalo medzi vami nevypovedané a je len na nej či si ho prečíta alebo nie - to už nerieš.
coraz, aj keď nie som psychológ, ale podľa opisu situácie v práci /nebola som tam, takže sa môžem spoľahnúť len na Tvoj jednostranný opis/, Ty tiež potrebuješ pomôcť, pretože sa zjavne nevieš brániť proti autorite, akou mama v Tvojom živote je - mám pocit /a je to len môj pocit/, že problémy začali už dávno v detstve a čo tak hlboko zapustilo korene, to bude stáť veľa síl pretrhať.