Strach, stres...čo s tým

Deedee! To že budeš po dvoch materských trošku mimo, to je daň za to, že si so svojimi detičkami doma. Zažila som to podobne ako ty. Neviem, čo si robila, ale snaž sa trošku udržiavať sa v obraze, čítaj, choď na net, sleduj čo sa deje vo svete. A druhý pôrod býva spravidla lepší ako prvý, tie pôrodné cesty sú predsa už voľnejšie, tak mysli pozitívne zlato! Vonku svieti slniečko, tak sa choď zhlboka nadýchať už aj k vôli svojim detičkám! Pre robotu budeš mať dosť času sa trápiť potom, keď to budeš musieť riešiť. A hypoúver? Neboj, väčšina z nás takto žije, inak to asi ani nejde, pokiaľ nemáš rodičov, čo by ťa tak zabezpečili.
Hlavu hore, zlé myšlienky si ani nepripusti. Predstav si , ako ich zamykáš do skrine a kľúč máš len ty!!!

deedee, som v podobnej situacii: 20 mesacny syn a druhe babo v septembri, a hypo mame este vacsiu a na 30 rokov. tvoj strach a obavy dobre poznam, a aj snahu zmenit to. dlho to bola marna snaha, no pomalicky sa to zlepsuje, najma pod vplyvom mojho manzela a jeho neuveritelne optimistickej zivotnej filozofie. lahko sa to hovori, ze nepripustaj si zle myslienky... no ked ta myslienka tu raz je, co s nou... ja si opakujem (ako ma to naucil muz), ze vopred sa trapit pre nieco, co sa ani nemusi stat, je uplne zbytocne, ak vznikne problem, budeme ho riesit, az tu ten problem bude. (a mozno ziaden nebude). myslim, ze aj cez tie obavy uznas, ze to ma logiku. opakuj si, ze tym strachom si len robis zle (aj babatku) a pripominaj si krajsie veci co v zivote mas. napr. niektorym ludom ani hypo nedaju, lebo na to nemaju dostatocny prijem. podla toho, co pises, tvoj manzel je asi schopny chlap, tak sa neboj, ze by nenasiel pracu, keby aj o tuto prisiel. a co sa tyka tvojej prace, premyslaj, planuj si, zistuj, co by si asi chcela, ale nestrachuj sa, ze to nevyjde, este mas kopu casu. o tie 2 - 3 rocky mozno bude prilezitost, o ktorej teraz ani nesnivas... nezaoberaj sa tym teraz az tak.

drzim palce

Aj ja sa pridávam k dievčatám, čo sa týka pôrodu (mám za sebou 3), po každom som si povedala "stačilo", potom som na bolesť zabudla, ale keď sa blížilo k pôrodu myseľ ma vždy trápila a na povrch sa predierali známe pocity, ale vždy som si povedla zvládla som to, zvládnem to zas, keď to príde budem sa na to sústrediť, aby sme to zvládli všetci v zdraví, teda ja bábo, aj manžel statočný pripôrodník. Neviem ako je to u vás, ale manželova prítomnosť mi pomohla. A je aj pravda to, že ďalšie pôrody sú ľahšie a rýchlejšie (aj keď mi to v tom momente tak nepripadalo, bolo to tak ), pravda, ak je všetko OK.
Čo sa týka hypotéky no nový byt, naozaj mysli pozitívne, my máme pôžičky 3, dve na 13 rokova jednu na 20 rokov, tiež som bola tehotná, keď sme stavali a manžel robil vo vlastnej firme zo začiatku s veľmi nejasnou budúcnosťou, ale verili sme, že to zvládneme. Jednu vec som ale chcela poriešiť a to je kvalitná životná poistka hlavne na manžela, lebo predsa len on je hlavným živiteľom rodiny, bodaj by sme ju nikdy nevyužili, teda až na dôchodku :-}.
A tvoje zamestnanie? presne ako píšu dievčatá, máš čas a môžeš ho využiť vo svoj prospech, naozaj by som sa tým dnes netrápila, ktovie aké príležitosti budú o dva, tri roky.
Hlavu hore, teš sa na zmeny, ktoré sú pred vami.

Deedee, fakticky, ten tvoj vyzerá, že sa o vás postará aj počas tvojej tretej materskej ! Nemá význam bezdôvodne stresovať - ako budeš prežívať naozajstné prúsery keď dôjdu? Šetri silami (haha). Človek s takýmto zodpovedným prístupom k životu, akým sa prezentuješ ty, si myslím, že by našiel východisko zo šlamastiky - nie je ti jedno, čo s vami bude a tak niečo vymyslíš. Život ponúka neskutočné množstvo variácií - jednou z nich je, že máš túto stránku a nikdy nevieš, ktorá z tunajších báb dá tip alebo vymyslí niečo, čo ti "zachráni prdel". Teraz sa sústreď na to, aké závesy hodíš do kuchyne a či si pod hojdacie kreslo kúpiš chlpatý koberček smotanovej alebo jasno bielej farby...Nech ti neoziabajú nohy...

Bež s drobcom von na toto nádherné jarné slniečko a staraj sa akurát o to, či malému nesmrdia prsty od chytania pánbožkovej kravičky... Ja napr. drepím doma za PC pri debilných štvrťročných DPH-čkach a nedokážem sa prinútiť začať robiť po prestávke znova. Hneď by som šla chytať tie kravičky ja - aj za cenu tej "smradľavej" dane!

Mňa takéto "schízy" prepadajú už tiež - ale týkajú sa len roboty. Som doma 2 roky (malý má ešte len 1 rok, čiže si cca zo 2 roky stresy robiť nemusím), ale sama neviem, či sa po niečom ku koncu materskej poobzerať alebo stihnúť druhé dieťa? Mám 30; viem ja ešte, či je dobré druhé dieťa odkladať? Manžel je vodár - kúrenár a má s kamošom toľko roboty, že by potrebovali nejakých 2 chlapov (minimálne) zamestnať, lebo toľko majú roboty. Na druhej strane - kúpil si motorku. Behá a lieta na nej a sama dobre vieš, že nešťastie nechodí po horách...Už aj tým som sa trápila. Ale to fakt nemá význam - ako vraví tuto Monika: trápiť sa niečím, čo možno ani nebude. Pekne ho poisti - ako som to spravila ja; pohlaď si toho škorca v brušku, zaspievaj mu a pošli nejakú čokoládku...

ahoj Deedee,
len žiadnu paniku...práca bola, je aj bude. ja som mala tiež stresy, že si nič nenájdem. veď uznaj, kto by už len zamestnával ženu s dvomi malými deťmi, tridsiatka na krku, prax žiadna ( rovno z výšky som vhupla do materskej)...a bum prišlo to...pomaličky som si síce hľadala robotu už asi pol roka (aspoň nejaké preklady na doma, keďže dcéra bude mať až v júli 2 roky) a ona potvora si našla mňa. na nete mám uverejnený životopis a ozvali sa mi, že potrebujú prekladateľku. a práve dnes mi napísali, že ma berú do práce, aj podmienky sú veľmi slušné - 5h denne a pohyblivá pracovná doba.a dokonca aj slušný plat. deti zatiaľ zostanú doma so svokrou ( do obeda, poobede už budem doma) a na jeseň pôjdu obaja do škôlky...takže hlavu hore. a aj my máme zopár úverov, bez toho to snáď ani nejde v dnešnej dobe...

Milá Dedee,
rada by som ťa aj ja potešiť, svojou troškou do mlyna. Aj ja mám problémy z nezdareného podnikania pred mojim tehotenstvom, aj my s partnerom riešime svoju bytovú otázku hypotékou -ani sme nededili, ani starých rodičov nemáme čo by pomohli. Tiež mám panicky strach z práce, ktorú ani neviem nájsť a nových ľudí . Mojim oknom do sveta je internet a maminy na tejto stránke.
Teraz nič nerieš, nestresuj sa tým čo bude, dovtedy sa veľa vecí zmení. (Ja som neotvárala ani poštu počas tehotenstva, všetko išlo mimo mňa). Máš iste partnera, ktorý isté veci vybaví za teba než porodíš. Dovtedy sa iba teš! Dieťatko bude tiež do života potrebovať pevné nervy a usmiatu mamu.

Ahoj Deedee,
Paci sa mi ze vies co chces, to sa mi zda ako celkom slusny uvod, uz len na nom stavat. Chces byt kludna a bez stresu, ak som spravne pochopila, je vsak par veci, ktore ta strasia.
Ak moje oko spravne preluskalo tvoje riadky, stahujes sa do BA. V akej oblasti si pracovala, pripadne by si chcela pracovat.? Aj ked je to mozno otazka buducnosti. Co vsetko vies sama ovplyvnit aby si mala pohodu? Je stresujucejsie mat vlastne byvanie a HU alebo byt v podnajme? Sama zijem, ( prestahovana) v Ba, mam dve male deti a pracujem. Zda sa mi, ze najst v Ba pracu je vcelku schodne.
Ja by som len po krockoch sla za tym, co si sama napisala. Chcem byt v pohode, super . .. tak co sa preto da urobit?
Drzim prsty.

Dievčatá, ja si myslím, že ak sa niekto dostane do takého stavu mysle, že si uvedomuje: "Aha, toto je stres!" A cíti to aj zdravotne, nič iného nezostáva, len sa disciplinovane odnaúčať to vobec prijať.
Na to som prišla ja sama! Lieky, to je hrozné, mala som raz nasadený nejaký neurol a -hroza, ako som sa cítila. Ešte horšie. Akonáhle sa to zapíše do karty, každý lekár sa toho najskor chytí. Už som si myslela, že sa nikdo nebude zaujímať o podstatu. Lekárovi som povedala, že som nervózna z toho, že menia lieky a inič sa nemení za 5 rokov. Zvýšila som trochu hlas a ejhle, mala som neurol. Nakoniec som i ja tomu začala veriť, že by som to mala skúsiť liečiť tým neurolom. A koleso sa uzatváralo. Dalo mi to hodne práce. Ale podarilo sa. Takže pokiaľ sa dá skúste to sami.
Existuje tisíc sposobov, ako sa z toho stresu dostať.
Deedee, neboj sa už dopredu. Je to chyba. Mne to pomohlo. Ušetrilo mi to silu.
"Krič" až keď bude dovod. /musím si prepnúť na SK kávesnicu/ Nemáme
Hypotéky sa predsa dajú už poistiť aj voči strate zamestnenia. To už ale asi vieš. Držím ti, ako aj ostatní, palce!