Čo vo mne evokuje leto?

Leto, to sú pre mňa krásne spomienky na detstvo a na letné prázdniny. Každé letné prázdniny som chodievala na celé dva mesiace k mojej pražskej babičke. Boli to vždy tie najúžasnejšie strávené prázdniny, aké som si len mohla priať. Kopec priateľov, teplo, voda a tak trochu uvolnená morálka ďaleko od rodičov. Nie, že by som nemilovala rodičov, ale moja pražská babička bola vždy úžasná a mala som ju ako svoju druhú mamu. Moji rodičia zase vedeli, že mi je s ňou dobre a že sa o mňa nemusia báť. S babičkou som pochodila Krkonoše a známe české priehrady, kde nás ,spolu s bratom ,brávala na chatu, alebo pod stan. O čo viac som si vychutnávala dva mesiace slobody, o to viac som sa na konci prázdnin zase tešila na rodičov, no nikdy nezabudnem na tie slzy, ktoré mi stekali po lícach, keď si ma rodičia odvážali späť na Slovensko a babička sa mi pri pohľade na zadné okna auta vzďaľovala a s týmto smutným pohľadom sa pomaly, ale isto končili aj letné prázdniny.

Mám na prázdniny a babičku milé i úsmevné spomienky. Babička bola starostlivá, ale keď bolo treba, tak aj prísna. Rešpekt si veru dokázala vybudovať. Raz môjho brata večer karhala, lebo si išiel ľahnúť do postele neumytý so špinavými nohami. Vtedy babička rázne zakročila a hnala ho do kúpeľne. Táto výchovná metóda musela na môjho bračeka asi riadne zapôsobiť, lebo len čo ráno vstal, utekal do kúpeľne a skôr, než si umyl tvár a zuby, začal si v umývadle drhnúť najskôr nohy. To preto, aby sa babička už nehnevala.

A čo je pre mňa leto v súčastnosti? Jednoznačne chorvátske more a tiež more slnka k tomu, samozrejme v neodmysliteľnej kombinácii s prítomnosťou mojich detí a manžela. Niet nad krásne čisté, modré, priezračné more. Milujem jeho pokojnú hladinu, zrána rovnú ako zrkadlo. Vtedy si idem schuti zaplávať a vychutnávam si každé jedno tempo, veď som aj ryba a preto more naozaj zbožňujem. Leto bez pohľadu na more a bez omočenia aspoň palca na nohe v morskej vode, je pre mňa smutné leto. Jedno také smutné leto som zažila, keď sme svojpomocne zateplovali dom a s manželom sme strávili leto na lešení. Ja síce oveľa menej ako manžel , lebo sa bojím výšky a pohľad z lešenia bol nad rámec hladiny mojej odvahy. Nebyť slnka a tepla, pripadala by som si celkom ako v zime, lebo celý náš dvor i byt bol plný malých čiastočiek polystyrénu, ktoré som neustále spratávala a čím viac som upravovala, tým viac ich pribúdalo.

No a z profesionálneho hľadiska sa ešte z jedného dôvodu teším letu. Leto znamená holé nôžky, lebo tie sú u nás nevyhnutnou podmienkou vyšetrenia. V lete pacienti nechodia naobliekaní ako cibule a tak aj príprava na vyšetrenie prebieha kratšie a ľahšie. Žiadne spodky, spodničky, pančuchy, iba tričká, šaty, sukne, či šortky. Teda, aby som bola presná, staršia generácia pacientov sa veru dokáže aj v horúcom lete nadmieru poobliekať.

Práve som sa zamyslela, ba až zhrozila sama nad sebou. To už som riadne profesionálne zdeformovaná, ak sa letu a teplu dokážem tešiť aj z takéhoto dôvodu.