reklama

List Ježiškovi

Pridal/a Boyle dňa 29. 12. 2020 - 19:52

reklama

Náš veľký rohový pozemok bez plotov (cca 55 x 110 m) sme obývali 19-sti. V jednom rohu v jednej ulici dom najstaršej dcéry, v druhom v druhej ulici strednej a medzi nimi náš dom, v podkroví s rodinou najmladšej dcéry. Na dvore a v záhrade okrem 2 oplotených kŕdlikov sliepok, žili v priateľstve 2 psi,  tri prekrásne kocúry - čistočierny Bubu, ryšavý s tenulikým tmavším ryšavým prúžkom, bledučkosivý dlhosrstý Sivko a sivočierna prúžkovaná Micka, všetko najdúsi a množstvo rôznych vtákov, aké neboli nikde v okolí.

Kým najmladšia dcéra bývala u nás len cez všetky veľké i malé prázdniny, brávala pri odchode Ryška a Bubu k nim (boli členovia rodiny), viezli sa niekoľko 100 km v klietkach, cesty znášali s krátkymi prestávkami bez problémov. Potom zostali u nás bývať dlhšie, lebo stavali dom v meste.

Keď sa presťahovali a tento rok v lete dokončili i záhradný domček, Bubu a Ryška zobrali k sebe. Ich syn už mal malinkú korytnačku, najstaršia dcéra psíka, mladšia dostala Ryška a najmladšia Dianka Bubu. Maznali ich, kŕmili obľúbenými granulkami a mačacími maškrtkami ako u nás a mysleli, že im nič nechýba. Idylka trvala dva dni a kocúry zmizli. Hoci mali na krku obojok so štítkom s č. mobilu, nik sa neozval. Každý deň s nádejou volali, no ani jeden sa nevrátil. Po desiatich dňoch bolo jasné, že skončili.

A vtedy sa objavil Ryško. Vychudnutý na kosť, s natrhnutým kožúškom a presmutnými očkami. Ako zvládol neznámu cestu 9 km cez veľké mesto i pole, netuším.Už ostal náš a nikomu ho nedáme. Ako bolestné dostala stredná dcéra strakaté mačiatko a Dianka minikrálička. Bubu viac nik nevidel, možno tragicky zahynul, alebo si krásavca niekto nechal.

Koncom novembra našli králička na terase zabitého. Zúfalá Dianka prosila o mačičku, no mama veľmi rázne odmietla. Po zrelej úvahe si poradila, napísala List Ježiškovi. Chcela som zareagovať, no mama zakázala i mne. Počul to však i niekto iný a 5. decembra sa v našej garáži objavila dlhá klietka s plachým malinkým čisto čiernym mačiatkom. A keď 6. decembra deti prišli pozrieť, či bol svätý Mikuláš i u nás, čakal ich v kúpeľni plachý čierny kocúrik, ktorého poslal Ježiško po svätom Mikulášovi.Keď mama videla tú radosť, nedokázala už odporovať a Dianka je šťastná,že Ježiško jej prosbu neodmietol. Mačiatko si pomaly zvyká, dokonca i pradie, Podľa veterinára je zdravé, zaočkované a odčervené a verím, že bude i ono u Dianky  spokojné.

 

--


reklama

reklama

Kamila, Ut, 29. 12. 2020 - 20:03

S domácimi miláčikmi sú radosti aj starosti. Hambím sa Nech kocúrik robí Dianke radosť.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama