môj malý-veľký prváčik

Máme doma prváčika. Taký veľký-malý chlapec, ktorý každé rano naloží svoju tašku na chrbát, vloži malú rúčku do mojej a kráča krok po kroku za novym dobrodružstvom. Každé ráno si ukradneme pár minut po ceste do školy len sami pre seba. Rozprávame sa o možnom aj nemožnom o všetkom čo ho zaujma z čoho má strach. Každé rano ma napadá ako si tam bez mojej pomoci poradi, ale vždy keď pre neho prídem je usmiaty a spokojný a ja viem, že to tak musí byť. Rozpráva čo všetko zažil, čo nové sa naučil.. a ja sa len potichu čudujem kde je ten môj malý-chlapec ktorým býval. Dnes sa hneval pri úlohe s písania, pretože čiarky sa mu písali rovno a nie šikmo ako pani učitelka ukázala a ja som rozmýšlala čo nas ešte čaká. Vždy bude mojim malým-veľkým chlapcom a ten pocit keď dava ručku do mojej dlane a vykročíme ostava v srdci navždy .