Túto sobotu sme oslavovali s mužíčkom naše 5-te výročie. A veruže sme zaspomínali. 
Naša svadba bola skvelá. My sme sa zoznámili cez internet, pol roka sme chatovali, v lete sme sa stretli, uvideli, zaláskovali, lacino sa presťahoval ku mne a na ďalši rok sme sa vzali. Teraz sa mi to zdá celé tak dajako narýchlo. Hlavne, keď človek skoro pol roka pripravuje svadbu. Svadba bola úžasná. V kostole nám spievali kamaráti pesničku od Sheryl Crowe „Are you strong enough to be my man“. Starejšiu nám robila žena. Skvelá komička. Zakázala nám únos, lebo sa tým vraj rozbije svadba a celú noc sme dačo robili, hrali scénky, zabávali sa. Boli aj trapasy. Ja som si presadila balóny na aute, čo nás viezlo, skoro nám odtrhli anténu a celú cestu to bola s nimi viac oštara ako radosť. Keď som vystúpila z auta pred kostolom a videla som všetkých nastúpených, zdalo sa mi, že musím dačo veselé spraviť, tak som zalomila ruku do gesta „YES!!!“. Mužíček mi vravil, že v tej chvíli sa dosť vyplašil, či spravil dobre.
Svadobnú fotografiu mám urobenú tak nešťastne, že vyzeráme ako prvá lesbická svadba na slovensku. Tutulíkam sa viac ku kamoške a ako k mužičkovi.
A čo bolo ďalej? Keď sme sa zobrali, prvé dva mesiace boli peklo. Dačo sa vo mne zlomilo a zmenila som sa na beštiu. Dovtedy som bola vždy niekoho, niekoho dcéra, sestra, vnučka, dakomu som patrila a zrazu niekto patril mne! Ten sobášny list mi dal takú moc. Zlú moc. Vtedy som pochopila, čo to znamená, keď niekto povie, po svadbe sa zmenil/a. Už som sa nečudovala, keď niekto začal mlátiť manželku, nečudovala som sa, ani keď kolega prišiel zo svadobnej cesty a novomanželku vyhodil z domu. Jednoducho som začala využívať to, že sprav to, lebo „SI MOJ MUŽ a JA SOM TVOJA MANŽELKA a PRIKAZUJEM TI TO!“. Neviem, či si to uvedomoval mužiček, ale ja áno. Po čase som sa akoby prebudila, že mi úplne šibe a predsa to takto byť nemôže. Ja si baby, myslím, že v konečnom dôsledku je jedno, ktorá žije s ktorým. V princípe sme všetky ženy a chlapi rovnakí. (veď sme z Venuše a oni z Marsu) Lenže manželstvo je práca. Práca na vzťahu. A makať musia obaja partneri. A tak odvtedy makáme. Aspoň sa snažíme. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamka už vložila fotogalériu svadobných fotiek, čo tak si zaspomínať na svoj svadobný deň? Kedy ste si povedali, že je ten správny čas, alebo už dieťatko bolo na ceste a tak sa to urýchlilo? Koľko ste sa predtým poznali? Vedeli ste hneď, že je to ten pravý pre Vás? Zažili ste nejaké trapasy počas Vášho nezabudnuteľného dňa?