Ostať doma, alebo chodiť do roboty.

Kala, ako povedal aj moj gynekolog, keby bolo na nom, vsetky tehosky by nechal PN doma, aby si to uzili a venovali sa len sebe a babatku v brusku lebo ze zvacsa ked aj su na to dovody, tehosky vymyslaju a nechcu ostat doma ( nemyslim teraz pripady, ked nechcu ostat doma kvoli financiam, to je ine, nie kazdy si moze PN dovotit )a ked doma neostanu, potom ze byvaju komplikacie zbytocne
takze ak mozes, ze nemas dovody financne alebo nejake ine socialne ktore by ta nutili chodit do prace, ostan doma a vychutnavaj si to, aby si ty aj babatko boli v poriadku, ved je to najkrajsie obdobie tak si ho treba uzit

suhlasim. ak sa necitis dobre, tak nie je co riesit. naco sa zbytocne silit a unavovat? pekne ostan doma, bud v klude, aj ked sa hovori ze tehotenstvo nie je choroba, tak ale preco by si sa mala pretazovat? este budes mat kopu prace az sa to narodi, neboj sa potom uz nebudes mat cas na seba, tak ..... 25 rokov ..tipujem..najmenej

Pridávam sa k babám. Ostaň doma, ak ti to situácia dovoľuje.

Kala, nešpekuluj! Doktori nie sú načisto na hlavu padnutí! Ak ťa chce lekárka nechať doma, asi vie, prečo. Navyše sa zle cítiš, a to nie si vlastne ani v polovici. Tehotenstvo síce naozaj nie je choroba, ale zároveň je to pre ženský organizmus veľká záťaž. Neriskuj svoje zdravie a hlavne neriskuj život bábätka! Zostaň doma a oddychuj!

Držím palce!

Tak ja som bola doma pri oboch tehotenstvách....so Sandrou som bola aj zo tri razy v nemocnici....
Ale cítila som sa tehotná hrooozne dlho, jeden deň ako druhý....a pôrod stále v nedohladne...teraz ťahám čáru s Alexom, som s ním od začiatku tehotenstva doma a Aleček bude mať v novembry dva roky....a zdá sa mi to nekonečné...ale zdravotne - radšej nič nezanedbaj!!! a ostaň doma, ak to tak cítiš

Do roboty sa ešte nachodíš, milá-zlatá! Toto ti iste neujde. V 60-tich budeš banovať, ako si si mohla kedysi dávno skrátiť povinne odpracované roky...

Ak si si istá, že ťa nebude kváriť ponorková choroba a nedostatok kontaktu s kolegyňami tiež bez ujmy prežiješ, zostaň doma. Veď ak by ti to liezlo na mozog, ešte si do robotky na pár týždňov odskočiť môžeš - ak to dovolí prvotne použitá diagnóza na papieri.

A teraz je leto v plnom prúde - toto si necháš ujsť? Neviem či čakáš prvého drobca, ale ja som tiež bola celé tehotenstvo doma a poviem ti, nič nie je lepšie, ako prvé tehotenstvo - ešte nenaháňaš staršieho súrodenca, nerozdrapujú ťa nervy z vedenia alebo kolegov a pachtenia sa do práce v rozpálenom meste, keď ideš od únavy zakapať (ja som bola hrozne ospalá - síce len zo začiatku - ale fakt hrozne), tak som si jednoducho ľahla...

Presvedčili sme ťa?

Ja by som ostala doma. Uz nie si jedna ale dvaja. Myslim, ze sa nemas kam ponahlat a tehotenstvo si vychutnaj. Ved sa v zivote este dost napracujes.

Kali, akykolvek subjektivny dovod je dostatocny na to, aby si ostala doma. Povies svojmu gynekologovi a on ta vypise a hotovo - netreba sa pretazovat, zvlast, ked sa necitis dva-krat dobre. Len ho popytaj, aby ti vypisal co najdlhsie vychadzky, aby si nemusela trcat doma ako vazen!
Setri sa kolko mozes, doma budes mat do porodu aj tak roboty az po hlavu - syndrom "zutulnovania hniezda" (ja som zahajila v 9-tom mesiaci prestavbu...)

animacentrum

ahoj

myslím že názor je jednoznačný a takmer jednohlasný. Predpokladám že čakáš prvé dieťa ked vôbec potrebuješ nad týmto špekulovať. šup šup domov tehulka pekne sa rozlúč nech Ti kolegovia kúpia peknú kyticu a buď vďačná že máš darovaný čas. Skutočne do práce by som na Tvojom mieste chodila len v krajnom prípade, že by som fakt nemala z čoho žiť,ale ak máš muža ktorý sa vie postarať tak si to len uži. Ja mať tú možnosť mať pár mesiacov pre seba veď to je úžasné. Mať čas si konečne čítať a teraz v lete chodiť na pomalé prechádzky aj s tou knižkou niekam do parku napr. na železnú študovať si knižky o výchove, naučit sa napríklad meditovať pri relax hudbe alebo sa zdokonaliť vo varení, na toľko vecí nebudeš mať potom čas že si budeš vyčítať tento čas ktorý si si nevzala. pá

ešte mi nedá nedopísať. ak sa naozaj bude dat, ale ved to všetko uvidís po roku ako sa všetky zmení a vyvinie, neutekaj do práce od dietatka. ja mám v rámci rodiny takú skúsenosť-príklad ked mladá mamička z finančných dôvodov musela ísť do práce a považujem to priam za tragédiu. Dieťa ma podľa môjho názotu podlomené zdravie a je neurotické. Vieš prácu nejakú teraz máš,ale zamestnaní si v živote pravdepodobne nájdeš ešte viac, párkrát zmeníš firmu z rôznych dôvodov,ale čo ak to dieťa bude tvoje jediné? veď uvidíš keď sa narodí a každým rokom bude predpokladám silnieť ten materinský pocit, že nič dôležitejšie a zmysluplnejšie tu nie je na prácu ako dať dobré základy novému človeku, veď to je taká zodpovednosť..držím palce.

A ja by som k tomu: môj malý má teraz 2 roky a 3 mesiace. Všetky jeho vývojové štádia sa mi zdali neprekonateľné, ale teraz je priam úžasný! Vie ma síce aj úžasne rozzúriť - min. do biela - ale to, že si s ním normálne pár mesiacov už dokážeš pokecať, to ma fascinuje!Vie ti povedať čo ho bolí, dokáže si už vymýšľať a uvedomuje si to a naschváľ ti vypráva bájky z ktorých sa nevieš dosmiať!

Minule sme šli k našim o pár ulíc nižšie a elektrárne nám tu robia generálku v elektrine - stavajú nové stĺpy a budú ťahať nové vedenie. Všade sú porozkladané a v ich strede je diera. Malý bol na jednom konci a ja na druhom a húkali sme na seba: neskutočná radosť; malý sa rehotal až sa zachádzal. A ten zážitok že ma vidí cez tú dieročku na ďalekom konci! Prevádzkovali sme to na stĺpe zloženého vedľa hlavnej cesty: mala si vidieť tie brzdiace autá keď videli mladú ženu polosedieť/ležať na zemi a húkať! Čistý blázon, ale poviem ti, že by som tieto šialenstvá nevymenila za robotu keď nemusím.

Hm..
Ja za seba môžem povedať.. pred čosi vyše mesiacom som odštátnicovala a rodím začiatkom septembra. Na tie dva mesiace, čo mi ostávali do materskej, som si žiadnu prácu/brigádu nehľadala, a teraz to ľutujem..
Jednak sú všetci moji známi cez deň aj tak v práci, takže väčšinu času som sama (áno, idem si zaplávať, idem na nákupy do mesta, idem do knižnice atď, ale väčšinou sama).
Nuž a keď sa manžel vráti uťahaný z roboty, ja som ešte plná energie (nehovorím, že cez deň neupracem či nenavarím, ale nie je to to isté ako 10hodinový pracovný deň..)a pílim mu uši, čo spolu podnikneme - a cez víkendy je to rovnaké. Pre neho je oddychom, že sa natiahne na gauči a číta noviny, pre mňa je to dennodenná rutina a najradčej by som, kým ešte vládzem, šla niekam na výlet atď.
Takže za seba hovorím, že mňa to ničnerobenie skôr ubíja..
Nehovoriac o tom, že takúto samotku (myslím tým, že asi od septembra do neviem kedy väčšinu dňa strávim zavretá doma) si po pôrode ešte užijem až-až..
Ale možno je to u mňa takéto len preto, že som otehotnela v poslednom ročníku na výške a doteraz som ešte nezažila pravidelné dochádzanie do roboty, stres, teplo v kancelárii, otravných klientov atď.. (neviem, či sa to dá porovnať s poctivým prístupom k písaniu diplomovky a mesačným sedením na zadku nad skriptami )
tak tak

dr vie co hovori, ked ti navrhla aby si ostala doma tak to tak aj urob. neriskuj zvybotcne zdravie vas oboch. teba a babetko. nestoji to za to.
tak nespekuluj a sup na pn. ;)
aspon budes mat cas na pripravy pre babetko :)

drzim moooooooooooc palce