Ťažko utešiť tvoj žial, ťažko zodpovedať na tvoje otázky. Hovorí sa, že pánboh nám naloží, len toľko koľko unesieme, alebo, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Je to ešte príliš čerstvé ...., ale život máš pred sebou. Verím, že spolu s psychológom spoločne nájdete zmysel tvojho života, na začiatok drobné radosti bytia. Držím palce.
...neviem a ani nechcem si predstaviť čo prežívaš, čo cítiš...všetky reči o tom ako ti čas pomôže pochopiť prečo s to stalo sa ti teraz aj tak budú zdať prasprosté...krič, plač, schúl sa do deky a zapáľ si sviečku, môžeš byť zlá a nasraná na celý svet, veď si prišla o dieťa...všetko čo cítiš je normálne...nie je daný čas za ktorý sa s tým musíš vyrovnať, každá duša je iná...dovoľ si byť ponorená do bolesti, dovoľ si plakať...potom, neskôr, ja netuším kedy, príde čas, kedy stratu prijmeš a pochopíš...
To že ťa priateľ nedokáže pochopiť nemusí byť tak celkom pravda...každý sa so smútkom vysporiadavame ináč...možno on sa nepotrebuje a nechce o tom rozprávať ale nemaj mu to za zlé.Máš kamarátky, možno rodinu s ktorou sa môžeš o tom porozprávať a dať zo seba von všetko čo cítiš.On to tak nemusí potrebovať, každý si svoju bolesť v sebe riešime inak.
Netlač na seba, nedávaj si ultimáta.Netlač na neho, možno to, čo ty vidíš ako nepochopenie teba je len jeho spracovanie, jeho obrana, ako bolesť prežiť a žiť ďalej...
Pretože toto na konci celej tejto akútnej bolesti čaká aj teba...prežiješ a budeš žiť ďalej, s hlbokou ryhou v srdci ale život na teba čaká.
Drž sa.
pis ak treba, daj vediet ako sa mas. Priatel bol pripraveny byt ti oporou ako rodic a nahle sa vsetko zmenilo. Je pravdepodobne zo situacie zmateny a musi ju spracovat, netreba mu to vycitat, nevieme ako sa citi. Ak potrebujes dostat zo seba smutok, zial obrat sa na kamaratky ci rodinu. Napis nam. Rozluc sa s princeznickou, skus to i v snoch, objim ju alebo napis list a nechaj ju ist. Staci robit malicke krociky v ustrety zivotu, teraz sa velke netreba plytvat silou, ked budes pripravena, vykrocis k dalsim vyzvam. Drz sa. Sucitim s tebou.
Neviem si predstaviť tú bolesť a dúfam, že ju nikdy nezažijem. Moc, moc ti držím palce, aby si dokázala prekonať smútok. Rob hocičo, čo ti pomôže. Chápem, že sa pýtaš, čo si mohla urobiť inak, ale to je zbytočné. Nič. To, čo sa stalo si nemohla nijako ovplyvniť.
