Pôrod ako orgazmus ?, Tehotenstvo, Diskusie

zaujimave,aj ukazka bola fajn.skoda ze orgazmus bolo to posledne na co som ja pri porode myslela

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

baby ja som to videla v telke - tá mamička to fakt prežívala ako nejaký sex
Nia, ja som takýto pôrod tiež prešvihla

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

mali nam to pustit pred porodom.ale pri mojom druhom by nic nezabralo.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

..veru, keď má niekto ťažký, komplikovaný pôrod tak hladkanie je nám nanič a tešíme sa, že sme po.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

pri mne bol aj manzel a aj on si odniesol nejake tie bolesti.pri kazdej kontrakcii mal vsetky moje nechty zaryte v ruke.zle som sa otvarala,tuhy krcok maternice a maly nie a nie von a vsetko okolo toho.nechcela by som uz taky porod zazit.trvalo to 12 hodin.viem ze su aj dlhsie ale ja by som v tom momente radsej umrela,hrozne bolesti.ale prvy porod ten sa celkom dal.no uplny opak to bol.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

NIA ja som prvý pôrod tiež mala 12-hodinový. Až neskôr, keď bol predo mnou druhý pôrod, som sa dozvedela, že je to všetko o psychike. Je nesmierne dôležité, ako sa mamina pred pôrodom a počas pôrodu psychicky nastaví. Telo reaguje na našu myseľ, človek je schopný do veľkej miery (a niekedy priam úplne) svoje telo ovplyvňovať, myseľ je VEĽKÝ PÁN.
Na stránkach NNM sa táto téma už preberala a boli tam aj konkrétne rady a návody, ako rodiť čo "najkomfortnejšie". Určite aj na webe je veľmi veľa info o tom, treba trošku popátrať (je to také malé povzbudenie pre tehuľky, aby sa pôrodu nebáli ).

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no myslim ze nezalezi len na tom ako sa psychicky pripravim a nastavim.ja som mala prvy porod normalny tak som pri druhom bola v pohode kym sa to nezacalo komplikovat.lekar po porode povedal ze keby vedel ze bude maly taky velky a ze nepojde vsetko tak ako ma rodila by som cisarskym.sam bol prekvapeny ze co zo mna vyslo,na to aka som bola uzka.nerodila som pri svojom gyn.,ale v inom meste.prisla som az ked som krvacala a mala bolesti.nerobil mi ani ultrazvuk,pozrel ma z dola len tak to vlastne ani nemohol vediet.ale inak bol mily aj ma pohladkal potom ze som to zvladla fajn na to ako to vyzeralo na druhy den som este nemohla ist ani na wc taka som bola vycerpana a tlak som mala 82 na 41.doteraz si to pamatam.infuzie a tak.brr.pri prvom ssom bola par hodin po porode ok

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No orgazmus som pri pôrode síce nezažila , ale bezbolestný pôrod áno a ani manžel so mnou pri pôrode nebol. Mala som naštudovanú literatúru a naozaj som tú radosť a pokoj aj preźívala.Lekári a sestričky síce na mňa hľadeli ako na ćudo, ale bolo to super...Mala som problém odpozorovať, že či tie zvláštne pocity sú už pôrodné bolesti, ale sestrička ma presvedčila,že áno toto sú už kontrakcie, lebo prístroj ich zaznamenal .A keď už nastala chvíľa samotného pôrodu tak ma sestrička presviedčala, že už by som mala tlačiť, lebo to už je naozaj, ale naozaj pôrod...Pri prvom pôrode som tiež bola nachystaná rodiť bezbolestne, ale lekár bol taký starostlivý, že ma presvedčil, źe ak nemám bolesti tak to nie je ešte pôrod a tak ma napichali kadejakým "svinstvom" na rozbehnutie pôrodu a mala som bolesti dve hodinky...Ale druhý pôrod som si už vychutnala, išla som do pôrodnice keď už faaakt bolo treba a Matúško sa narodil dve hodinky po tom ako som prišla do nemocnice a to som tam tie dve hodinky doslova oddychovala...Vrele odporúčam knihu od Natalie Makedonovej- Gravidjoga.Nejde ani tak o to, že je to joga pre tehotné, ale nádherne tam píše o pôrode...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kedze ja som rodila davno-pradavno, vedela som sice dost presne, co ma caka, z ucebnic fyziologie a anatomie, ale inak som len bola pripravena na "riadne bolesti". Tak som ich teda cakala, ked zacali kontrakcie, sla som do porodnice so strachom, ze ma vysmeju a poslu domov - lebo ono to sice bolelo, ale ked vsade som citala, ze ta bolest ma byt nezamenitelna... ale nechali ma tam a o 6 hodin bol syn na svete... a ja som asi az niekedy na treti den uverila, ze to je uz naozaj za nami, ze ziadne "ozajstnejsie" porodne bolesti uz nepridu...

...myslim, ze by to kludne mohlo ist do filipkinho blogu o negativnom mysleni - ako pekny priklad toho, ze ked cakame najhorsie, vsetko menej zle je pre nas velmi dobre...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

a to si sa z tej knihy od Natalie Makedonovej naucila aj to ako prezit bozbolestny porod?pre mna je to po tom druhom scifi.a epiduralka to by som zas nechcela.ale ak sa raz o nejakych sto rokov /lebo nechystam sa a ani by som uz nechcela,ale ktovie.manzel furt basni o dcere/ nieco necakane zadari...hmm..
tak ze si to kuknem tiez.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No hlavne keď som si tú knihu prečítala pochopila som že pôrod je rovnako fyziologický a prirodzený a môźe byť aj príjemný ako splodenie dieťatka....Je to aj o tom ako dokážeš pracovať s vlastnými myšlienkami.Ak sa telo dokáže prispôsobiť a dokážeš vynosiť dieťatko tak ho dokážeš aj v pohode porodiť a keď nie je sprevádzaný jeho pobyt v maternici bolesťami, nemusí byť bolesťami sprevádzaný ani jeho príchod na svet.Telo ženy sa tomuto procesu prispôsobí. A dobrá je vizualizácia a predstavovať si ako tvoje telo krásne spolupracuje...