Tak na čo sa mám tešiť?

slniecko, chapem tvoje obavy, asi kazda z nas tym pri prvom tehotenstve presla, resp. pred nim a pred porodom... je to taky normalny strach z neznameho. z vlastnej skusenosti ti mozem napisat, ze moje prve tehotenstvo nemohlo byt krajsie, ani raz som nezvracala, ani mi nebolo zle, len som vela spala prvy trimester, chut na sex bola vacsia ako inokedy, manzel cely happy, ked maly zacal kopat, no to jeneopisatelny pocit, porodu som sa strasne bala, panikarim pri predstave bolesti, a porodila som bez epi uplne v pohode, tyzden po porode som vravela drahemu, urobme si este jedno :) aj sme si urobili, ked mal syn cca rok aj 3 mesiace, a toto tehotenstvo je sice fyzicky narocnejsie, lebo predsa len treba este behat aj okolo prveho dietata, ale z porodu strach nemam, lebo viem, do coho idem.
slniecko neboj sa, obdobie s bruskom je krasne a nie kazdy porod rovna sa horor :)

Ahoj slniečko, neboj, takýmito obavami prešlo veľa z nás. Ideš do neznámeho a preto máš strach. Ale možno ti pomôže, keď sa na to budeš dívať tak, že je to v prvom rade vec prírody, aby bolo všetko v poriadku a ty do toho môžeš zasiahnuť iba zdravou stravou a pokojom. To je najdôležitejšie. Ostatné sa o seba postará. Ak niesi vážne chorá, nieje dôvod, prečo by to tvoje telo nemalo zvládnuť. Je dobré, že veľa čítaš, ale ber si z toho to pozitívne, aby si vedela, ako všetko a prečo funguje, prečo ti je zle a že je to normálny stav a vo veľa knižkách sú aj rady, ako tým nepríjemným príznakom predísť. Napríklad na rannú nevoľnosť pomáha, ak máš pri posteli banán, alebo keksík, piškót a kým vstaneš, zješ ho. Pretože vraj je nevoľno z hladdu a nerovnováhy cukru v krvi. U mňa to tak fungovalo. Nesmela som ostať hladná, pretože mi bleskovo od ukrutného hladu ostalo zle a už som do seba nič nedostala. Jesť radšej čstejšie a menej a ľahkých jedál, hneď ako pocítiš hlad. Keď len jogurt...napr. Ale toto neber ako pravidlo, u teba to môže fungovať ináč. Čítaj, hľadaj rady, ale buď kľudná, že to je všetko normálne a v poriadku. A prejde to. Každá žena je iná. A to najdôležitejšie je to, že ty máš v sebe dieťatko. Tvoje dieťatko, ktoré cíti to, čo ty. Cíti všetko už teraz maličké. Mysli na neho a nie na to okolo. Prihováraj sa mu, hladkaj si bruško, veľa odpočívaj. Mysľou s ním buď stále v kontakte, a vedz, že to všetko zvládaš pre neho. Ono by nechcelo, aby si sa trápila, ono to cíti. Buď veselá , teš sa, pozeraj si obrázky, ako sa vyvíja, jednoducho prežívaj to všetko spolu s ním a smužom. To ťa posilní a potom sa ti obavy budú zdať nie také strašné. Určite, nezbavíš sa ich celkom, hlavne, keď je to tvoje prvé, ale nauč sa ich zaháňať radosťou a láskou k tomu ešte nenerodenému drobčekovi. Keď bude už raz veľké, budeš na obdobie tehotenstva spomínať, ako na jeden s najkrajších úsekov svojho života, ver mi, je to tak. Nesmieš si pripúšťať, že by bolo niečo v neporiadku, bude to dobré , ver vo svoju šťastnú hviezdu a ostatné myšlienky zažeň. Prajem ti všetko dobré a veľa krásnych chvíľ slniečko. Buď pre svoje dieťatko slniečkom, to ťa posilní.

Slniečko, ja si myslím, že i tak veľa nenašpekuluješ, ani sa na to nedá pripraviť, lebo každá sme individuálna. Nevoľnosti a problémy nie sú vždy potrebné ku tehotenstvu. Môžeš byť tehuľka a ani o tom nebudeš vedieť, len ti bruško bude rásť. potom náhodou pôjdeš okolo pôrodnice, dvakrát potlačíš a budeš mať mimino. Nikdy nebudeš vedieť, aké budeš mať tehotenstvo, kým ním celým neprejdeš a ani potom nebudeš vedieť, či to ďalšie bude také isté alebo iné. Hlavne sa netreba dopredu strachovať (alebo áno a potom budeš milo prekvapená, aká je to brnkačka). A ver mi, že všetko sa dá zvládnuť. Aj bolesti, aj nepríjemnosti. Žena je nastavená na to, aby zvládla veci aj čo sú nad jej sily. A pokiaľ by si aj mala obrovský strach z pôrodu, ku koncu tehotenstva to začína byť taký adrenalín, že aj keď si strachopud už sa toho rodenia nevieš dočkať (teda toho mimina a si ochotná sa k nemu dopracovať akokoľvek). Čo sa týka nálad, má to všetko tú výhodu, že často si to odtrpí akurát okolie. Mne sa zdá, že som v pohode, len ma proste pár vecí štve a mužíček len prevracia očami a zalamuje rukami, že čo sa to so mnou deje. A fyzická únava je len taká, koľko sa ti dá. Pokiaľ si "makač", tak ta ani nevoľnost neodradí od práce. Pokiaľ sa ti bude dať a budeš unavená, tak proste budeš ležať a spať, podľa potreby. My ženy sme proste také. Poznám baby, čo mali ťažké tehotenstvo, aj také, čo boli tehotné, ani poriadne nevedeli, ale všetky po narodení zabudnú na problémy. Funguje tam amnézia mozgu.
Čo sa týka telesných zmien. Ak myslíš priberanie, tak to už záleží na tebe. Ideálne je pribrať 6-7 kg a nechať ich v nemocnici. Veľa mamín vyzerá ešte lepšie po pôrode ako pred ním. Je to všetko o disciplíne. (ja ju nemám) Jednoducho, keď celý život dbáš o dobrú postavu, potom sa na to vykašleš a papkáš všetky dobrotky, čo si si odopierala, pretože "veď musíš, bábo si pýta". telo sa dá potom vymakať zase do pôvodného alebo dokonca lepšieho stavu.
i tak otehotnesieš, keď proste na to budeš pripravená. Potom daj vedieť, ako ti to ide.

Slniečko, náš syn bol plánovaný a chcený a vytúžený a predsa keď som otehotnela, ma to nejako zaskočilo. Potrebovala som si na tú myšlienku zvyknúť. Úplne úžasné bolo prvé sono, kde som videla tú malú blikajúcu bodečku-srdiečko. Aj na toto sa môžeš tešiť.
Ja nie som zdravý jedinec a už nikdy nebudem, ale moje telo tehotenstvo zvládlo bez väčších problémov. Ale prvé týždne som si myslela, že som presídlila, vôbec som sa nespoznávala- chute, vône, nálady. Záleží, ako sa ku tomu postavíš, ako to chceš ty brať. Chceš sa trápiť, nie je problém si niečo nájsť. Ja by som ti doporučila všetko si užívať, aj tie chute či nechute, aj to, že sa nezmestíš pod stôl pre spadnutú ceruzku, vystrkovať brucho v buse, u lekára, či dlhom rade na polícii (toto sú bonusy odo mňa ).
Tehotenstvo je proste čarovné obdobie, ktoré aj tak VŽDY skončí, tak prečo sa k nemu stavať negatívne.
A potom sa narodí malý nevinný človiečik ktorého budeš nadovšetko ľúbiť. Aj na toto sa môžeš tešiť.

Slniecko,
tu je jeden velky strachopud, ktory bol ochotny...a stale je ...nosit dieta v brusku aj ...9 rokov , len aby nemusel rodit ...velmi som sa blala, ale i napriek tomu som ostala aj druhykrat tehotna a ....smiali sme sa s kamoskou, ze si zalozime s.r.o..chichi, ja budem nosit a ona rodit ...ale ver, ze ten pocit, ktory zazijes pri polozeni dietatka na Tvoju hrud a privinies si ho....ten prekryje vsetky obavy a ....ten sa neda zaplatit a stoji za to!!!

Ahoj slniečko teraz pri čítani tvojho članku si mi pripomenula aké to bolo nosit v brušku mojich dvoch chlapcov. Bolo to krásne nevravím že to nebolo chvílami náročné ale to krásne to jedinečné čo pri tom zažiješ sa nedá ani opísat. Prvé sono, prvé pohyby, prvý dotyk..... je toho vela ale nedaj sa strašit zlym každá sme iná a inak to znášame. Ja som mala tehotensvá v pohode po dvoch pôrodoch mám lepšiu postavu ako pred tým aj ked samozrejme tehotenstvá čiastočne poznačili moje zdravie. Nebudeš veriť ale veľmi ma mrzí ako mi chalani rýchlo rastú jeden ma 4 druhý 1 a ja som zatúžila opeť po babenku asi mi straší vo veži ale sme v tom z manželom spolu tak uvidíme ako to dopadne. Držím palce nič v živote nie je zadarmo a ked budes mat starosti je tu predca naničmama.

ahoj slniecko, ja som rodila len celkom nedavno, mam 4-mesacnu dcerku- tiez take slniecko. Babatko sme chceli hned po svadbe a podarilo sa hned vo svadobnu noc. Tehotenstvo bolo pre mna iba slovo az do chvile kym som neuvidela sono a male srdiecko ako si tam veselo bije. Je to uzasne. Jasne, ze si musis zvykat uz len na samotnu myslienku, ze si tehotna, ale neboj, za tych 9 mesiacov mas dost casu sa s tym zzit a tak nejak sa pripravit :-/ . Naozaj sa zbytocne neboj, je dolezite, aby si bola v pohode, aj pre teba, aj pre babatko. Ja som nevracala, nemala som blaznive chute a bola som dost aktivna, ale mala som problem ineho druhu- od 5. do 9. mesiaca som 3 krat odpadla. Boli to vraj male zachvaty, ktore sa v tehotenstve mozu vyskytnut, hoci mimo neho inac taky problem nemas. Jednoducho to moje hormony uplne nezvladli. Ani ti nehovorim, ze posledny krat to bolo v aute.. ked som parkovala. Dodnes neviem ako som vypla motor. To urcite urobil anjel strasny. Zijem v Amerike a tak si len pamatam zachranku, ako okolo mna behali a policajtov.. ako z filmu, ale pre mna velmi zleho. Dodnes ma oblieva studeny pot, ked si spomeniem co by sa bolo mohlo stat, keby som soferovala.. uf. Babatko bolo cely cas v poriadku a ja inak tiez. Porod tiez nebol to co som cakala a na co som bola pripravena. Babatko bolo cely cas tak ako malo, hlavickou dole, ale na porodnej sale nejak nespolupracovalo a nevedelo sa vtesnat do rytmu kontrakcii.. otocilo sa hore tvarickou a bum - po 18 hodinach som skoncila s cisarskym. Bol to sok. Fyzicky som sa zotavila rychlo, ale chvilu mi trvalo kym som to spracovala v hlave. Mala som pocit, akoby som nerodila. Teraz je to uz fajn. Ked sa pozeram na malu, chce sa mi od stastia plakat a nechce sa mi verit, ze sa taky zazrak stal mne.
Tak dufam, ze som ta nevylakala. Chod do toho, tes sa a nepripustaj si pocity uzkosti. Vsetko bude v poriadku. Obavy su normalne, ale vo velkej vacsine uplne neopodstatnene.

Ja som tesne pred 3 porodom a predsa - mozem len potvrdit - kazda zena, kazde cakane dieta, kazde tehotenstvo, kazdy porod - vsetko je ine. Hlavne nepocuvaj hrozostrasne pribehy - ktorej sa co stalo. Tebe sa to urcite nestane - to nie si Ty.
A vychutnaj si to - lebo ono to raz naozaj skonci - a mne uz je teraz smutno, ze uz ho nikdy nebudem mat v bruchu a nebudem poskakovat pri kopani.
A ked sa pozriem na svoje 2 starsie ratolesti, este stale sa pristavim a neveriacky sa pytam - toto su moje deti? Ja som ich nosila v bruchu a porodila? Ved je to zazrak!!
Kazde narodene dieta je zazrak, tak sa treba k nim stavat. Aj ked potom, ked vyrastu su to niekedy "parchanti vychcani"
Tak sa neboj a chod do toho. A vychutnaj si naplno kazducky den. Len Ty a Tvoje dieta. V Tvojom bruchu. Potom, ked sa narodi, uz bude Vase.
Pekny den.