Ahoj rybka.Tak to su stavy tehotnej mamicky.Ja som bola tiez sama,a aj ked som si volny cas vyplnila pracou citila som sa divne.Neboj,Kukino pride coskoro na svet a budes taka stastna,no uvidis uplne iny pocit.A do nejakej poradne si zajdi,tam ti trocha blizsie povedia co ta caka a neminie.Tak drzkam palceky:-} a cmuk pupiku.A hlavu hore urcite budes dobra maminka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte všetci,
1x píšem do Naničmamy a trvalo mi kým som našla trošku odvahy sa zdôveriť so svojimi pocitmi. Momentálne som v 8 mesiaci a čakám na nášho vytúženého malého Kuka. :-} Ako som včera počula v nejakom seriály, tzv. "cvičné meno". Práve som zostala na materskej a môžem vám povedať, že po rušných rokoch práce a štúdia som zostala ako prikovaná. Aj keď som šéfovi sľúbila, že budem ešte sem tam chodiť do práce, už som sa tohto plánu vzdala, lebo si chcem užiť kľud pred pôrodom. Ale napriek tomu je to pre mňa veľký šok. Prečo ??? Väčšinu času trávim sama a to mi ešte môj manžel odišiel na týždňovú služobku. Snažím sa si vyplniť čas varením, upratovaním, čítaním a pripravovaním vecičiek pre malého. Ale stále sa čoraz viac cítim ako mechom praštená a zrazu akoby odrezaná od sveta. Neviem milé naničmamy, či viete o čom hovorím. A k tomu ma začínajú v mysli mátať podobné otázky ako Zvládnem to? Budem dobrá mama? Ešte je toľko veľa otázok, ktoré sú nezodpovedané. Okrem toho doteraz som vôbec nestíhala ani navštevovať nejakú predpôrodnú prípravu. Už teraz sa cítim ako zlá mama. Aj keď sa každý deň s Kukinkom rozprávam, hladkám si ho a vykrmujem si ho dobrôtkami. 1x cítim akúsi bezmocnosť a strach. Keď bol v práci problém vedela som ho vždy vyriešiť a dať si rady, predsa mám skúseností už dosť a 30-tku na krku, ale v tomto prípade je to úplne iné. Je to úplne nová úloha a aj keď sa veľmi na Kukinka teším, mám strach.