an chce sa mi toho napisat vela,ale neda sa.....poviem len,ze sila lasky a radostny pohlad oci su naj......odmenou pre toho,kto nekonecne miluje ..RODINA-MAMA-OTEC...neviem najst vhodny nazov pre moje pocity...mam radost a zaroven slzy v ociach ...tak len
vdaka za tento link-
ja s tym zijem uz 8 rokov a tiez mam obcas problem vyjadrit svoje pocity.co ma vsak velmi tesi je skutocnost,ze uz aj u nas sa risuju moznosti,kedy sa s detmi da robit vela zaujimavych cinnosti.a deti svoju radost prejavia spontanne svojim carovnym usmevom,niekedy su dokonca ich prejavy radosti usmevne pre nas "zdravych".a tak spolocne si jeden druhemu dodavame silu a chut ist dalej.
napisala si to krasne a o tom, ze mas problem vyjadrit svoje pocity je normalne,ja s tym tiez bojujem,aj takto verejne,kazdy si predsa chranime svoje najtajnesie myslienky,nase radosti aj boliestky.A ako pises,je povzbudive,ze tu na internete alebo vseobecne na Slovensku- mame moznost zistit,ze su u nas nove moznosti pre tieto "anjelske bytosti" aj pre tych, ktori ich lubia,staraju sa o to,aby im vytvarali ten usmev a radost najcastejsie.Hlboko sa sklanam pred kazdym takym clovekom
...este doplnim mas krasne dievcatka,prajem vela a uspechov
dakujem za Tvoje slniecko i objatie,cenim si ho o to viac,ze z Tvojich prispevkov nielen k tejto teme citim uprimnost a zivotnu mudrost.nech aj Tebe svieti jasne
Naozaj to bolo silne, mna to velmi rozplakalo.. Krasne, chcem byt lepsou mamou, akurat vcera sme kupili mladsiemu bicykel, teraz mam pocit, ze pre moje deti robim malo... 
kleopatra,urcite si dobrou mamou,nic nie je nutne menit.a ked si na tych bicykloch vyjdete spolu na vylet,to bude radosti...tak si ,prosim ta,ver.
podobne,slzy mám v očiach ale nie sú to slzy smútku,neviem ako to vyjadriť ale
toto video mi prišlo mailom minulý týždeň...ani dnes som ho nedokázala pozrieť bez dojatia a hlbokej pokory ...obdivujem hrdinstvo- možno je to slovo silné, ale ja to tak cítim- rodičov týchto detí, ich neskutočnú silu a lásku
reni,necitim sa nicim odlisna len preto,ze vychovavam dietko s postihnutim,no pravda je,ze sme museli trosku zmenit zivotny styl.mam to stastie,ze sa nasa rodina dokazala prisposobit novej situacii,ze sme sa dokazali jeden druheho podrzat,ked bolo zle a hlavne,ze sa nase dve K neskutocne lubia.
An, zo srdca prajem Tebe aj Tvojej rodinke čo najviac krásnych chvíľ a veľa, veľa lásky
dakujem a prajem podobne,pretoze lasku a podporu potrebujeme vsetci,ci zdravi,ci chori...
nemaam slov....
Neskutocne,nadherne a neuveritelne, klobuk dole
an,ja som vzdy obdivovala takychto rodicov...je to uzasne....moja dcerka sa narodila s rastepom brusnej steny...prvy rok jej zivota bol velmi narocny,ale dnes ma 9r.a je samostatna,sikovna a veeelmi ukecana,ale chapem ciastocne tu zataz zivotnu,ale aj radost...tie stastne detske usmevy a ocka su vsade rovnake...nezalezi na zdr.stave,zalezi na Laske...Drzim celej tvojej rodinke prsty a budte nadalej silny a stastny viem,ze to stoji vela namahy ale vysledny efekt stoji za to..
Veľmi pekné dojímavé.Takto by to malo byť,aby sa aj telesne postihnutí cítili ako súčasť našej spoločnosti.Ale niektorí rodičia sa zatvárajú doma aby ostatní ľudia nevideli že majú postihnuté dieťa.Už teraz je to síce lepšie ale v minulosti boli tieto deti izolované.PREČO?Veď sú našenie?
nemam slov, tazko sa mi hladaju...azda len dojatie, obdiv, pokora a velikanska ucta
tak toto ma dostalo
Neviem opísať svoje pocity, tak ma ten príbeh dojal.
-nemám slov!!!!!!
Dakujem... za tento príbeh, cítila som z neho silu, lásku, bojovnosť. Tebe An, prajem veľa zdravia, rodinnej pohody, posielam
Nemam vela casu popisovat a rozpisovat blizsie,no neda mi,nepodelit sa s vami.Raz mozno napisem viac,teraz mozno tento link povie sam o sebe vela tym,ktori sú mozno v podobnej situacii.
Nasla som odkaz v diskusnom fore nasho o.z.a opatvone sa mi potvrdilo,ze vela zalezi od toho,ako sa ja-rodic postavim k celej situacii.
http://www.youtube.com/watch?v=afv5jTrC7nM&feature=related