Som strašná, mám potrebu šľahať ešte aj recepty, kde to fakt len z vareškou všetko dokopy vymiešajú a potom sa čudujem, že sa to inak správa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som strašná, mám potrebu šľahať ešte aj recepty, kde to fakt len z vareškou všetko dokopy vymiešajú a potom sa čudujem, že sa to inak správa.
No veď to - ono sa to dá zamiešať, šľahať, hniesť hákmi - úplne inak tam vzduch sa naženie. Šľahám inak aj ja - hlavne, že to odsýpa .
Ale sranda je, že napr. americké recepty, keď píšu ako zamiešať suroviny, tak zvyčajne napíšu zamiešať 1/3 sypkých surovín, 1/2 tekutých, znovu 1/3 sypkých, 1/2 tekutých a 1/3 sypkých nakoniec. U nás sme struční. "Pridáme múku, mlieko, olej, prášok do pečiva...." A oni ti tú múku napr. z práškom do pečiva minútu miešajú len tak! Prášia si ju naokolo. Nuž ale asi to má svoj význam.
Som stará "vykopávka", varechy používam veď praženička by ani bez nej nebola. Je pravda, že pri pečení si už šetrím ručičky ale aj tu siaham po vareche, hlavne na záver keď len zľahka vmiešam múku alebo sneh.
No vidíš. Varecha na praženicu! Tú používajú chlapi - tú si robia sami.
Inak, ja som sa naučila na ten záver používať stierku - spatula sa tomu aj nadáva. S tým sa dobre potom to cesto takmer bezzbytkovo aj na pelch či do formy dostane. Varecha sa mi toľko neohne.
A keď budem inak veľká, tak si kúpim aj takú "stierku na chlieb" také ako len čepel to vyzerá. Veľké ako obálka. Strašne sa mi to ľúbi .
Vyzerá to tak, že je to ono. A predsa to vyzerá trochu inak .
Ono to je z gumy?
Nie, je to kovové
Tak to chcem!
Tu slintám nad obrázkom receptu.
Tak začnem aj čítať, že čo to, jako to ....
" v mise vareškou vymiešame " - hehehe. Také smiešne mi to bolo. Som si spomenula na časy, keď sme nemali ručný mixér. Najradšej som mala takú keramickú misku a keď som fakt tou vareškou miešala maslo so žĺtkami, tak to tak pekne klopkalo do bokov. Jaj, " kde ty lonske snehy jsou". Dnes varešku pomaly ani nepoužívam. Teda niežeby nebolo treba - chlapčekom by sa občas zišlo, len neviem, či by ma viac ruka nebolela a po tom ako sa učili feudalizmus a zrušenie fyzických trestov, tak sa človek aj pohroziť bojí
. A tak s vareškou len tak mäso na panvici postrkujem, prípadne zápražku do kapustnice pomiešam. Krupicu či puding som už tiež dávno nerobila - hmmm., žeby som matka roku bola a dnes v rámci kandidatúry nejaký spráskala?
Čítam rada staré knihy. Keď tam popisujú ako nad parou šľahajú vaječné bielka, až dovtedy, kým po vytiahnutí metličky neostane špička zo snehu. Juj, to býval kedysi telocvik pre jeden koláč.
Dnes tomu vytnem obrátky, najnovšie som si kúpila ručný mixér aj so stojanom (nie je to kuchynský robot - zbytočne drahá a veľká vec na moje potreby, food blogerka zo mňa nebude
)
je to šup šup. Tam maslo, tam vajíčka a koláč je po 10tich minútach v rúre. Našľahaný, premiešaný.
Ale stálo by to za to spomenúť si na ten pocit, keď sme miešali žĺtok s cukrom ... a potajme ho vyjedali z misy.
A čo vy? Používate ešte varešku?