Blogy používateľa motylik

Mám rada poriadok a čistotu, ale upratovanie samotné veru ani veľmi nie. Najlepšie sa mi upratuje vtedy, keď práve niečo hľadám. Vtedy, či chcem alebo nie, vyselektujem, povyhadzujem, zaspomínam ......a nájdem kooopec vecí, na ktoré som dávno zabudla alebo som ich dávno oplakala. Väčšinou samozrejme nenájdem to, čo som prvotne hľadala.

Vstupujem do nákupného centra otáčavými dverami. Všetci známi vedia, ako tieto centrá neznášam, snažím sa nemyslieť na to, že vstupujem do sveta, ktorý mi je nepríjemný.

Hádam mi nik nevynadá, že tu vkladám neautorský príspevok, tento článoček ma však tak vyrehotal, že som nemohla odolať, musím ho sem dať. Nech sa aj vy zasmejete. Okrem toho, že je vtipný, je aj pravdivý http://babetko.rodinka.sk/zo-zivota/rodicovske-skusenosti/interaktivne-…

Keď začnú spievať dva NAJ speváci a okrem toho úžasní ľudia, idú z toho zimomriavky od začiatku až do konca https://www.youtube.com/watch?v=YKxc46QRX88

Prišiel mi súhrn dôležitých informácií, ktoré sa môžu mnohým hodiť, tak vám to sem dávam je to tam pekne všetko a zrozumiteľne napísané.

Neviem, koľké z vás sú tu Žilina a okolie, ale skúsim sa spýtať.... máte záujem záhradkárčiť? Týka sa to tých, ktoré nemajú možnosť si vypestovať na vlastnom kúsku zeme svoju zeleninku a chceli by. Stačí si doniesť pracovné oblečenie a chuť sa rypkať v zemi. Nie sú ani potrebné žiadne finančné investície, len vedomosti ohľadom pestovania by možno neboli od veci

Pred nejakým časom som písala do blogu o "inom" dieťati (myslím, že to bol autista), že takéto deti sú výnimočné. Dnes som natrafila na videjko uznávanej vizionárky a bdelej duše, kde vysvetľuje práve tú inakosť a prečo tomu tak je. Video by podľa mňa pomohlo nielen ľuďom, ktorí sa s inakosťou potýkajú, ale aj všetkým ostatným.... aby pochopili "iných" ľudí...

Už keď som bola na Reiky a majster nám povedal, že je dobré posielať energiu (orgánu, udalosti atd.) aj do minulosti, zdalo sa mi to divné. Vtedy som ešte nevedela to, čo viem dnes, v podstate som ešte len stála na štartovacej čiare Poznania.
Na Vertikálnej realite som sa utvrdila v tom, že prítomný okamih je stále a nie je v podstate ani minulosť, ani budúcnosť - je len TU a TERAZ.

Spánok som mala vždy väčšinou prvotriedny, čiže ľahla a spala tvrdým spánkom, ráno sa zobudila svieža a oddýchnutá - koľkí by mi mohli závidieť....