Bola som vždy ustráchané, úzkostlivé klbko nervov. Svoju istotu, ako typická štvorka (životné číslo) som hľadala v matérii, hmote. Preto bola pre mňa katastrofa, keď sme sa z blahobytného spôsobu života veľmi rýchlo dostali do biedy. Zo dňa na deň sme sa ocitli v cudzom meste, kde som nepoznala jediného človeka, v studenom dome, kde nám miestami išla para od úst. Ďaleko od rodiny, ktorá nám mohla podať pomocnú ruku alebo aspoň psychicky podporiť (mobily vtedy neboli a internet bol vzdialená hudba budúcnosti).