Pre ženy s potratovou skúsenosťou.... Anjeli v mojich vlasoch

Nedávno som dočítala nádhernú knihu Anjeli v mojich vlasoch od Lorny Byrne, ktorá ma absolútne očarila. Popisuje v nej svoje osobné skúsenosti s anjelmi od obdobia malého dievčatka až po zrelú ženu. Táto výnimočná žena je dodnes s nimi v komunikácii a je len dobre, že sa s nami o svoje zážitky podelila. Z celej knihy dýcha neskutočná a všeobjímajúca LÁSKA.
V jednom úseku svojho života prišla o nenarodené dieťa. Jej popis mi zapadá do koncepcie, aká mi už dávnejšie bola predostretá v súvislosti so stratou (či už chcenou alebo nechcenou) nenarodeného dieťaťa.
Chcem, aby si toto prečítalo čo najviac žien, ktoré majú potratové skúsenosti za sebou. Chcem, aby sa prestali trápiť a vyčítať si minulosť. Preto vám sem s láskavým dovolením autorky prepíšem časť knihy.

„Keď žena otehotnie, duša dieťatka vie, či ho žena donosí alebo nie, či sa narodí deformované alebo mŕtve, alebo či pôjde o potrat. Bez ohľadu na výsledok duša bábätka svojich rodičov miluje a zsotane s nimi navždy – bude im pomáhať celý život. Ak ste niekedy prišli o dieťa, nezabúdajte, že jeho duša si vás vybrala za rodičov ešte pred počatím. Miluje vás a bola šťastná, že ste ju počali.
V Biblii sa dočítate, že Boh o vás vie ešte pred vaším počatím, lebo ste boli duchovné bytosti v nebi a čakali ste v rade na okamih, kedy opustíte nebo a narodíte sa na svet.
Na svete sa uskutoční množsvo potratov, človek však nesmie zabúdať, že aj keď dušička bábätka pozná matkin úmysel podstúpiť interrupciu, predsa si ju vyberie za mamu – s vedomím, že bude počaté, ale nikdy sa nenarodí. Duša dieťaťa si matku už vybrala a bezhranične ju miluje. Chcem, aby si toto zapamätala každá matka, predovšektým ak niekedy absolvovala interrupciu. Mladé dievča sa možno rozhodlo pre interrupciu, lebo sa bálo života, sveta, rodičov alebo sa nemalo komu zveriť. Nezabúdajte, že duša bábätka vás miluje a nikdy vám interrupciu ani na sekundu nezazlieva. Jeho dušička vedela, že sa to stane, napriek tomu vás nepretane zahŕňať láskou.
Spomínam si, že keď ma o niekoľko rokov neskôr začali vyhľadávať, navštívila ma žena, ktorá potrebovala poradiť. V istej chvíli povedala: „Už som mala niekoľko potratov..“
„Áno, viem. Povedali mi to anjeli,“ odvetila som. Pamätám si, že som sa v tom okamihu otočila ku kuchynským dverám a uvidela som tam sedieť päť malých detí, päť dušičiek obklopených svetlom. Boli prekrásne. Usmievali sa na svoju mamu. Nevidela ich, ale moje slová ju naplnili rdosťou. Prezradila som jej, že sú to chlapci i dievčatá, aj ako vyzerajú. Žena žiarila šťastím. Duše detí mi dovolili prezradiť ich mame, že vždy boli s ňou a nikdy ju neopustia.
„Vždy som mala pocit, že sú pri mne,“ priznala žena. „niekedy som mala dokonca pocit, že sa ručičkami dotýkajú mojej nohy. Aj teraz cítim ich dotyky.“
Usmiala som sa, lebo dušičky stáli okolo maminej stoličky a dotýkali sa jej.
„Áno, práve sa vás dotýkajú,“ povedala som s úsmevom. „Ste požehnaná, že cítite dotyk vlastných detí, ktoré za vami na návštevu poslal Boh. Keď príde váš čas opustiť tento svet, týchto päť dušičiek vám podá rúčky a pomôže vám na ceste do neba.“
„Ďakujem,“ potešila sa žena. „Ešte som sa nikomu nezdôverila, že cítim prítomnosť a dotyky svojich detičiek. Bála som sa o tom hovoriť. Bála som sa, že ma budú ľudia považovať za blázna“.
Netreba zabúdať, že existujú milióny ľudí, čo sa o svojich duchovných zážitkoch boja hovoriť. Mnohí veria v pomoc anjelov a niekedy cítia aj ich prítomnosť, často si však povedia: „Možno je to len výplod mojej predstavivosti. Možno som nič nevidel.“ Je úžasné prihlásiť sa k anjelom: „Áno, verím v anjelov. Áno, verím v Boha.“ Ale nerobíme to často – hlavne vtedy, keď nám umrie niekto blízky, keď sme vážne chorí alebo zúfalí. Len vtedy sa obraciame k Bohu a modlíme sa. Bojíme sa hlásiť k Bohu aj k jeho anjelom. Ako budete duchovne rásť, zistíte, že sa nebojíte Boha, jeho anjelov ani iných duchovných bytostí z neba.“