Blogy používateľa eva m

Tak sme doma. Plní dojmov, pocitov, unavení, ukonaní...
Moje prvé "veľké" stretko. Tých malých som pár absolvovala, preto som po príchode hľadala známe tváre. Ešteže tam boli, v tej mase ľudí som sa chvíľu cítila úplne stratená...

Skladajúc bielizeň, detské veci, uteráky, manželove fusakle...behajú mi myšlienky kade - tade...
V telke už blbnú s vianočnými reklamami, vonku tma...
Onedlho sú dušičky...
A ja spomínam...
...je to už 30 rokov...ach...
som malá žiačka, v škole som dostala štvorku, to je šok, vec nevídaná...zaracha, žiadne behanie s kamarátkami po vonku...

Kráse sú myšlienkové pochody našich detí...
Samko a Evička minule meditovali - mami, ty máš vlastne tri deti - nás dvoch a psa. Aj tatino má tri deti - jedno si kúpil, dve si, maminka, narodila.
"Samuško, ale k tomu bol potrebný aj tatinko, veď vieš mužská bunka a ženská bunka sa stretnú a je to". Áno, maminka, tatinko si k tebe prisadol a bolo to.

Tak a sme doma.
Dnešný deň bol veľmi náročný a dlhý.
Toľko psov ako dnes, som ešte pohromade nevidela. Toľko ridgebackov ako dnes, som ešte nevidela. Toľko nádherných ridgebackov ako dnes, som ešte...atď, atď. Dnes so viac vecí videla, zažila prvýkrát.

Peknú akciu opäť raz vymysleli naše panie učiteľky v škôlke.
Pozvali nás, rodičov, zahrať sa so svojimi deťmi s legom.
Nuž som jedného rána, na veľkú radosť môjho drobčeka ostala v škôlke. Na deku sme vysypali more lega a stavali podľa vlastnej fantázie dom.

Rezonuje tu pomerne často téma svokra.
A ja sa vždy cítim tak nejako v opozícii.
Nemôžem sa pridať k sťažnostiam, či k hnevu.
Moja svokra je totiž úžasná.
Nie je to žiadna nahodená dáma, žiadna ťažká mysliteľka či moderná panička.