Blogy používateľa eva m

"Maminka, čo by si si priala na narodeniny?"
Túto krásnu otázku som dostala nedávno od môjho Samka.
A ja dumám, dumám, čo by som si priala.
Veď ja všetko mám.
Mám krásny dom, auto, mám kopu handier (aj keď tých nikdy nie je dosť ), topánky, kabelky, hodinky, šperky, bižutéria, čačky, dovolenky...
Mám naozaj všetko.

vratila som sa z dovolenky a jeeej, tu je novych tem...
a sutaz, ako stvorena pre mna...
moj vztah k alkoholu je pomerne pozitivny. Rada sa bavim, smejem, netrham partiu a dam aj nejaky poharik.
Jasne, s mierou, ved som uz velka, casy experimentovania, frajeriny su uz davno za mnou
Lovim v pamati nejake vtipne prihody spojene s alkoholom...

Moja sestra má dvoch synov. Starší Kubo má už svojich osemnásť a náležite si ich užíva. To, čo si s ním sestra prežila, mladícke výstrelky a nerozvážnosti, ktorých následky ho prenasledujú dodnes, zázrakom "eliminoval" vzťah so Zuzkou. Šikovným, milým, šestnásťročným dievčatkom.

Teda neviem, či som voľáka fajnová či čo. Minule mi prekážali slovíčka, teraz zasa toto.
Nuž mi povedzte, ako to vidíte vy.
Keď varím a ochutnám, vždy s čistou lyžičkou - nepoužijem opakovane tú istú, už oslintanú. Prečo by mali ostatní jesť moje sliny ?

K napísaniu tohto blogu ma inšpirovala svojím príspevkom laura05.
Mnohé sme mamy a všetky sme dcéry svojich mám.
Vzťah mama - dcéra. Často zložitý, komplikovaný, ale jedinečný.
Len jednej osobe môžeme hovoriť mama (alebo dvom - aj svokre ). Len nám môžu naše deti hovoriť mama.

Už je to skoro mesiac, čo nekomunikujem s mojou priateľkou.
Mám veľa, veľa známych, kamarátok, ale len pár priateliek. Asi ako každý človek. Pár duší, o ktorých si myslíme, že sú nám bližšie ako tí ostatní.

Nie som veľkou obdivovateľkou rôznych súťaží Miss.
Určite sú dôležitejšie hodnoty ako krása a jej vyzdvihovanie.
Ale teraz mi to nedá.
Nová Miss je dievča od nás, zo Žiliny (ozaj, všimli ste si, koľko žilinčaniek - missiek už bolo? )
Osobne ju nepoznám, podľa jej vystúpenia v telke je mi veľmi sympatická a z môjho pohľadu je aj krásna.

Už pár dní riešim v sebe tému - my dospelí a naše správanie voči deťom.
Nemyslím teraz tie naše, vlastné, tie väčšinou milujeme a snažíme sa k nim správať slušne.
Skôr myslím tie deti, ktoré stretávame na ulici, v obchode, v paneláku...