Blogy používateľa Zara.Zet

Ak sa rozídete s mužom s ktorým máte dieťa a ten muž je normálny a slušný, tak sa bude aj naďalej zaujímať o jeho starostlivosť a výchovu. Bude s ním chcieť tráviť voľný čas a minimálne každý druhý víkend. Odhliadnuc od toho, že spočiatku je to dosť čudný pocit a vnútorne prežívate z celej tejto situácie rozporuplné pocity, faktom je, že odrazu máte strašne veľa voľného času. Času, ktorý môžete investovať len do seba. Čiže žiadne „rýchle upracem a navarím kým je muž s malou vonku“. Normálne ste sama a nikto sa nechystá vrátiť domov skôr ako v nedeľu poobede. Prichádzajú na rad kamarátky.

Keď sa odstrihnete od muža s ktorým ste desať rokov fungovali ako tím, musíte sa naučiť hrať sólo. Na začiatku je to asi podobný pocit ako keď vám amputujú ruku. Sú veci, ktoré proste robil on a je miesto, ktoré zastával len on. Poznám ženy, ktoré by si neprítomnosť svojho muža len ťažko všimli, ak by merítkom bola jeho použiteľnosť v domácnosti, alebo čomkoľvek praktickom. Lenže to nie je môj prípad. Som typ, ktorý silou vôle dokáže hocičo. Zahrám aj gazdinku, aj kuchárku aj domáceho kutila. Ale prirodzené to nebude.

Začínať v tridsiatich troch rokoch od znova môže aj nemusí byť ťažké. Záleží od uhla pohľadu. Veci, ktoré sa mi ešte pred rokom zdali nemožné sú dnes skutočnosťou. Som sama. Naposledy som bola sama, tak naozaj sama, keď som mala osemnásť rokov. Potom sa už valili všetky tie vzťahy, jeden cez druhý. Niekedy sa prelínali, vtedy to bolo najnapínavejšie. Niektoré skončili a niektoré naopak neskončili nikdy. Lebo zatvárať dvere som sa nikdy poriadne nenaučila. Myslím tak definitívne, že zavriete dvere, zamknete a kľuč hodíte do kanála. A ste slobodná, voľná ako vták a je vám neznesiteľne ľahko.