Bola veľmi krásna a uvedomil si, že ju miluje. Nemala však krásu sochy alebo obrazu, bola krásna ako lúka, ktorú previeva vietor.Jej krásu vytvorilo tajomné stretnutie dvoch buniek v matkinom lone. Nepochopiteľná záhada. Tak isto nepochopiteľnou záhadou je nepatrné semiačko, ktoré skrýva v sebe celý strom, mikroskopický síce, ale už žijúci, už predurčený mať korunu, ovocie a kvety pršiace v aprílových ránach. Že z noci lásky, zo stretnutia niekoľkých kvapiek slizu sa zrodí tvár, plecia, oči...
