Blogy používateľa

Nedá mi nepridať sa. My doma málokedy, keďže ja som pomerne akčná a činorodá, chtivá zábavy a riadneho rošamba,ako sa na Silvestra patrí... Zvykneme ísť vždy niekam, lebo čo u nás, v paneláku, s precitlivelými susedmi nad hlavou ...

Bola som v šoku, v hlave guláš myšlienok. To sa mi určite len sníva. Takto to predsa nemôže skončiť, ešte nie. Akoby mimo mňa išlo cievkovanie, rozhodnutie o spinálke, príprava transportu dieťaťa. Napriek tomu, že som bola počas operácie pri vedomí, Lukáša som nevidela a ani nepočula. Hneď ako ho vytiahli z maternice, resuscitovali ho, napojili na umelú pľúcnu ventiláciu a transportovali na Jednotku intenzívnej starostlivosti pre patologických novorodencov.

Dva dni potom, ako ma prepustili z nemocnice som sa so svojou psychickou oporou /kamarátkou/ vybrala do Profertilu. Môj lekár mi vysvetlil, že mám hotový galimatiáš v bruchu, kde si zrasty veselo pospájali a poprepletali čo sa len dalo. Pozitívne bolo, že zatiaľ nestihli znepriechodniť vajíčkovody. Problém bol v tom, že oba vaječníky boli vplyvom predchádzajúcich zápalov zdegenerované. Jednoducho mala som vo vaječníkoch veľa vajíčok zdegradovaných tak, že buď neboli schopné oplodnenia /len sa uvolnili cez ovuláciu/, alebo ak sa ich podarilo oplodniť, nevydržali v maternici /príroda vie čo robí, šmejd preč/.

Snažila som sa aspoň na chvíľu zabudnúť na "januárový zážitok" a tak som sa vrhla na zháňanie nášho prvého bytu. Keďže bývame v Bratislave bol to zaberák vzhľadom na ceny, vtedajšiu ponuku a naše finančné možnosti. Ale podarilo sa, úplne som sa sústredila na kúpu a potom aj úpravy bytu. Problém sa vynoril, keď už nebolo do čoho pichnúť. Plakala som pri pohľade na malé deti a strašne som túžila po tých svojich. Začala som mávať dosť veľké bolesti počas ovulácie a aj cez menštruáciu. Nechcela som, aby sa naplnili slová gynekologičky, študovala som dostupnú literatúru o neplodnosti. Merala som si bazálnu teplotu, poznala som priebeh môjho cyklu, pokúšala sa otehotnieť.

V jeden pekný januárový večer pred siedmimi rokmi ma začalo bolieť brucho. Bolesť sa stále zväčšovala, tak som sa ju snažila utlmiť liekmi a obkladmi. To sa mi čiastočne podarilo a tak som naveľa aj zaspala. V noci som sa začala zvíjať od bolesti. Manžel ma zobral na pohotovosť, kde ma lekárka prehmatala, skonštatovala, že do rána to už nejako vydržím a potom mám ísť na vyšetrenie k chirurgovi.