Blogy používateľa

Samu seba som za posledné roky už niekoľkokrát pristihla pri pred Vianočnom snívaní. Sen je každoročne veľmi podobný. Vychádza z kútika srdca, ktoré vidí Vianoce rozprávkovo. Veľké snehové vločky dopadajúce na brmbolce čiapok detí, rozžiarené oči a studené nošteky ratolestí na večernej prechádzke. Neuveriteľná pohoda doma, vôňa vanilkového cukru, ihličia a všetci sú tak spokojní, Vianoce trvajú neuveriteľne dlho.
A každoročne, teda hlavne od doby, čo pripravujem Vianoce pre svoju rodinu, zvládam denné nervovanie sa, čím vyšší dátum, tým silnejšie, len vďaka tejto predstave. Napriek tomu tri dni Vianoc uplynú ako voda a mne zostáva len predsavzatie : o rok to urobím inak. Čas plynie, uteká pomedzi prsty, deti sú stále väčšie, manžel stále rovnaký a moje sny nie a nie zrealizovať.

K písaniu týchto riadkov má inšpirovala " požiadavka na výmenu manželiek " a vyprovokovala s krivým úsmevom vyslovená vetička môjho muža : " Typická žena."
A teraz genéza.
Určite každá z Vás bez mihnutia oka, vie povedať aký je dnes dátum, rovnako máme v hlave presný zoznam toho , čo je treba ešte kúpiť, upratať, urobiť, zabezpečiť, aby sme sa cez sviatky oddychu, pri tomto pomenovaní mi nedá zatváriť sa mierne ironicky, aby sme jednoducho Vianoce prežili podľa našich predstáv.
Spokojné, šťastné, že všetci okolo sú šťastní. Touto , nazvem to neštandardne úchylkou, trpím aj ja. Moja polovička zisťuje , že je Štedrý večer, až keď zasadne k stolu. Darčeky pre mňa rieši 24 ráno, veď v Tescu ešte niečo zvýšilo. Po desiatich rokoch, rešpektujem, nekecám. Jeho jedinou povinnosťou je zapojiť sa do nákupu drobností pre naše deti. Vyzerá to následovne. Ja dohodnem čas, je príliš zaneprázdnený aby sa dalo kedykoľvek, vyberiem obchod, ešte že existujú nákupné centrá a predostriem návrhy . . . Včera bol ten deń. Ideme nakupovať darčeky pre deti a už pred vchodom do obchodu si vypočujem:" Typická žena, ty nemôžeš prežiť Vianoce bez stresu."

Zdravim " nanic mamky", uprimne, bezne nemam tazkosti so zacatim komunikacie, dnes vsak akosi prsty opatrne tukaju do klavesnice, snaziac sa vytvorit nieco zrozumitelne.
Zabludila som na Vasu stranku vcera, uplnou nahodou, ani sama uz neviem ako. Trvalo mi dobrych par minut, kym som preluskala, prve objavene slovicka, a potom este dalsich par hodin, kym som doluskala dalsie.
Mojmu sefovi, to vsak nehovorte .
Chvilku asi budem potrebovat par navodov, co kde a ako, snad vsak do nanic mamovskej rodiny zapadnem.
Mozno najvseobecnejsia charakteristika v tomto prvom vstupe. Dve nadherne babulky, 3 a 5,5 roka, straaasne vytazeny manzel, viac ako rok prestahovana, rovnako dlhu dobu zamestnana na novom mieste. A teraz ani len netusim kam tento elaborat poslat, tak ak bude v uplne inej kategorii ako ma byt, pousmejte sa a povedzte si : "Hej dalsia novo registrovana."

Tento môj blog som hodila do kategórie "Pohladenie duše", lebo to pre mňa včera bolo naozaj pohladenie duše. Aj nohy a telo mi síce podskakovali, ale tohto roku len v pozícii diváka-diviaka. Tak už by som mohla prejsť k veci, Borka mala v škole tanečný deň, doobeda súťažili po tri páry z každej triedy vyššie ročníky, a vraj to bolo veľmi zaujímave s hromadou fanúšikov, transparentov ostatných členov tried. Podvečer nastúpili na svoju súťaž mladšie ročníky a najodvážnejšie 4 páry spomedzi rodičov. Pravda aj my sme boli oslovení, ale až v čase keď bolo moje koleno v úplne inej kondícii.

hľadám autora, čo minule tu poslal básničku zvoní zvonček..... alebo tak niejako to bolo.......
a pod básničkou bolo srdcovka mamičiek........ bola to básnička k Vianociam...........
potrebujem súrne, tak prosím autora, nech to ešte raz pošle.
ďakujem
Rea