„Mami, Adela chytá Anite kozu!!“ jačí na mňa dcéra číslo tri, teda číslo jedna, aby v tom nebol zmätok, ona je totiž najstaršia. Tá predmetná koza je samozrejme plastikové rádobyzvieratko, ktoré dostať v sáčku spolu s ostanými zúfalcami v Tescu pod nálepkou domestic animals.
Takže koza stojí na stole pri tanieri, dcéra číslo tri ju stráži lepšie ako ochrankári Ďurka z Krovia spoza veľkej mláky a číslo dva intenzívne medituje. To je teda fakt pohľad pre bohov! Oblečená v ružovej krinolíne, na hlave princeznovská korunka, ktorá sa tvári, že je zlatá a vôbec ju nevyrušuje fakt, že nápis Made in China svieti nahnedo od zašlej špiny. Číslo dva má pohľad upretý pred seba do vzdialenosti cca dvoch metrov a ... ukazovák zarytý tak hlboko v nose, že len čakám, kedy jej začne vytŕčať z pravého ucha. Vychovám ja z nich niekedy dámy!? Momentálne to vyzerá na čistú utópiu. Ale tu to evidentne okrem mňa nikoho netrápi....
).
