Blogy používateľa

Dnes sme sa s manželom výnimočne zhodli. Obaja máme pocit, že soboty sú stále častejšie a častejšie. Asi sa tu už opakujem, ale pre mňa je to naozaj najhorší deň v týždni.
Problém je v tom, že moje zlaté deťúrence, zatiaľ len tri, si musia upratať svoju izbu a občas aj s iným pomôcť. Že to radšej nespravím sama, koľko nervov by som si ušetrila. Vonku je stále teplo a tak manžel utečie na dvor pracovať. Mne ostanú štyri besné deti a varenie obeda, občas stihnem aj prádlo do práčky nahodiť.

Ahojte babenky!Nemáte náhodou námet na vyšívanie -Vlak,alebo Lokomotívu,nemusí byť krížiková.Chcela by som spraviť radosť synovi mojej kamošky.Má obľúbený vankúšik a je zbláznený do vlakov.Zdá sa mi to vhodná kombinácia.Dcére som tak vyšila Barbie,Arielu,psíka...No na vlak nemám vhodný obrázok.ĎAKUJEM!

Chcem sa podeliť s vami o môj dnešný nezabudnuteľný zážitok. Ako každoročne, aj dnes k nám prišiel Miki. Toho roku padla voľba na mňa. Doteraz som bola anjel. Kolegyne ma pekne vyobliekali. Samozrejme, keďže som chudá vypchali ma vankúšmi. Lebo Miki je predsa len viac pri sebe. No čo už! To som nevedela, čo ma čaká. Začali sme o 8.00., skončili o13.00. A čo medzi tým? Samozrejme riadna Miki šou, básne, piesne, hry, fotenie a disco. Bolo to super!!! Ale, čo chudák Miki? Okrem toho, že nemohol ísť na WC, pretože bol obalený vankúšmi a nemohol dýchať od brady a fúzov, bolo mu príšerne horúco (inak mne je vždy zima).

Keď som na túto stránku chcela napísať niečo o sebe, zamyslela som sa aj nad tým ako je to s mojimi koníčkami.
Popri varení, pečení, upratovaní, praní, žehlení a neviem čom ešte občas stíham aj štrikovať. V posledných rokoch síce veľmi zriedkavo, ale predsa.
Nedá mi teda nenapísať aspoň stručný výcuc z jedného článku, ktorý poukazuje na to aké sme my žienky dokonalé.:-}
Človek pracujúci hlavou potrebuje občas tento pracovný nástroj vypnúť. Nielen preto, aby si hlava oddýchla, ale i preto, aby sa myseľ mala možnosť odtrhnúť od reality a len tak poletovať od nápadu k nápadu.

Pred nedávnom som pocítila potrebu potešiť sa nejakou maličkosťou, tak som si kúpila nálepky na nechty. Po dlhšom čase som si ich nechala narásť, aj keď je fakt, že moc dobre sa s tým nepíše (na počítači), ale veď až také pazúry nemám. Kúpila som si priesvitný lak, vraj s obsahom kalcia (Gabriela Salvete-značku píšem preto, lebo v živote mi lak nevydržal 2 týždne na nechtoch. Je pravda, že som sa vrátila k ochranným rukaviaciam, ale aj tak!)
Ale aby som sa vrátila k tomu, čo som chcela. Nechty som si pekne nalakovala, nalepila si drobulinké kvietky, ešte raz prelakovala priesvitným lakom. Bolo fakt to pekné a vkusné. Moja mladšia mi ich obdivovala a skonštatovala:

Musím hned na zaciatok napisat,ze som vrcholne rozzurena...
Mikulas a tak isto aj Vianoce maju byt pre deti iluziou zazrakov, narodenia maleho Jeziska, ocakavania darcekov ... Moja rodina je uz tak doslova necitliva,ze mi vsetko moje usilie kazi.
Co take male deti vedia o pravde,ked ju sami nerozlisuju. Vsetko je pre ne vec fantazie, ich predstav, ktore s logikou casto nemaju absolutne nic spolocne...
Ja si svoje detstvo pamatam ako jedno velmi prijemne a stastne obdobie. Mikulas chodil siesteho vecer a nosil balicky do vycistenych ciziem.

Som pánom živočíšnej ríše
som pánom Matky prírody
na zemeguľu tabakové sliny pľujem
s pocitom MEGA slobody.

Nohami drvím vôňu kvetín
do hamburgerov zuby zatínam
hydrosféru čiernou ropou svätím
štekotom zbraní život zhasínam.

Freónmi do nebeských perín
vzory estetických dierok vystríham
zamatové kruhy pod očami dejín kreslím
hlasno sa smejem lačným krajinám.

Nad ránom držím ticho v hrsti
v mobilnom telefóne skrývam svedomie
do Božích okien mierim tučné prsty
som predsa ČLOVEK, ktorý všetko smie.