Blogy používateľa

Tak babenky, dnes to hádam dobojujeme. Skončili sme pri tej hormonálnej hystérii, však?

Prvú hormonálnu injekciu som dostala v novembri. Ako som spomínala, revanie, potenie a depky. Prišli Vianoce, a ja akási "napuchnutá", do ničoho som takmer nevliezla (celkovo som vyzerala na milú-jarmilu - fakticky!)s novými prečudesným príznakmi: ráno som si fakticky vedela predstaviť aj bez umývania zubov - lebo ma neskutočne dávilo a prsia som mala...Kočky, ako sa volá tá Skle...na...ří...ko...vá či ako? To kto je? Mňa ste mali vidieť! Boh existuje! Boh existuje! Nádherné, guľaté, trochu to kazilo sadlo všade naokolo, alebo inak: manžel mal radosť.

Ďakujem Velmi pekne MajkeS Kamke a ich drahým polovičkám, že si dali so mnou
a mojim počítačom asi hodinovú námahu a pomohli mi dostať sa opäť medzi Vás,moje
milé kamošky alebo ak chcete Naničmamy.Už som bola nešťastná z toho ,že sa nemôžem
s vami spojiť. Terapiu s vami mi nahradili kolegynky na kurze .Keby sme mali viac
času, tak pretárame hádam aj celý kurz. Čo žena , to iný problém a zdalo sa mi
že väčšina sa potrebovala zveriť a porozprávať o svojich problémoch,čiže nemčina
s psychoterapiou. Ja som mala nutkanie ísť za psychologičkou do dverí oproti, ale

Ahojte!

S tym Oslocanom to bolo dobre :) Ale co som zabudla podotknut, taky zanedbatelny fakt, ze drahy je poliak :))) Jemu som od prvej chvile rozumela vsetko, to bolo asi laskou...
Takze som si sedela v tom busse a zacala sa cesta. Mala som este nieco pod zub a len 1,5L vody, co bolo dost malo na nejakych 30 hodin cesty a pri dost velkej horucave. V noci sme sa nalodili a tam nastal dalsi problem, nevedela som, ci mam zaplatenu kajutu, ale postavila som sa do rady na kluce pri recepcii a modlila som sa, aby odo mna nechceli ziadne peniaze! Mala som jedno euro, hlad strasny, ale povedala som si, ze som uz skoro v polovici cesty, tak niet navratu. Dosla som na rad ja, mila pani klikala do pocitaca, ja som nedychala, lebo to by bol riaden trapas, okolo milion ludi a ja bez penazi stojim v rade na kajutu :) Dala mi kluce, zazelala prijemny pobyt a ja so svojimi zelatinovymi nohami som odkracala do kajuty. Ani neviem, ako som sa okupala a zaspala...

Pokiaľ by Boh na chvíľu zabudol, že som len bábkou a daroval mi ešte odrobinku života, využil by som ten čas najlepšie ako len dokážem.
Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam, ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem. Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu. Spal by som málo a sníval viac, pretože viem, že minútu so zatvorenými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla.
Šiel by som, keď sa iní zastavujú, budil by som sa, keď iní spia.

Ahojte zienky!

Emi je nám smutno za tebou. Radi by sme vedeli ako sa ti darí, čo kurz nemčiny, už začal? Prosím pokúšaj ten nešťastný počítač, nech môžeme s tebou komunikovať. Napíš Maji vie ti pomôcť, pošli jej mailom telefónny kontakt na teba a niekedy doobeda by ste to skúsili ešete raz. Ja chápem, že svet počítačov je veľmi zložitý, ale čo by si nespravila kvoli nám. Prosím. Chýbaš nám.

Ema má problém s prehľadačom netu, aj keď sa zaregistruje vzápäti už je neprihlasená, a tak nemôže písať na stránku.

Malý chlapec sa spýtal mamy:
“Prečo plačeš?“
“Pretože som žena,“ povedala mu.
“Nerozumiem,“ povedal syn.
Jeho mama ho len objala a povedala:
“A nikdy ani neporozumieš.“
Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:
“Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?“
“Všetky ženy plačú bez dôvodu,“ bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.

Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú.
Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa:
“Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??“
Boh odpovedal:
“Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná.

Tak toto mi chýbalo, dnes ráno som skoro explodovala a vidím mie som sama nanič mama.

Vnímanie života...

...veľké a vzácne veci sú vždy veľmi jednoduché...

"Rozvíjajúci sa kvet nerobí nijaký hluk, vychádzajúce slnko taktiež potichu stúpa na oblohu... preto mi pripadá, že to pravé šťastie sa v dennom svetle prejavuje mlčky. Často však túžim práve po tom, aby som šťastie mohla ucítiť. Chcela by som, aby sa ma osobne dotýkalo a ja som mohla v ňom vnímať svoje vlastné ja. Len tak sa prechádzať, či ležať na lúke - úplne sama a pritom s pocitom vzácnosti ... vyhrievať sa na slniečku a cítiť neposlušnú trávu... ako ma šteklí na nohách. Žiť, byť sama sebou a pritom úplne niekým iným, aby som mohla vidieť aká som šťastná a milovaná.