Blogy používateľa all

Celý život  dôsledný, celý život prijímal a dodržiaval príkazy. Aj teraz. R - O – R...

„Musím na testy!“ povedal.

„Netreba, môj milý! Sme izolovaní, s nikým sa nestýkame, Ty nikam nechodíš.“

„Musím na testy!“ povedal.

Šiel.

Spokojný s negtestom ďalej majstroval v dielni voňajúcej drevom.

„Ako sa Ti páči?“

„Tvoj obraz? Krásny je, môj milý... čím to je, že sa ľúbime viac a viac?“

Usmial sa. Len tak. Pokorne, nesmelo, ako to vedel len on...

„Musím na testy!“ povedal.

Kto? Môj syn.

Kedy? Práve teraz.

Ako na to prišiel? Netuším.

Čo na to vravím? No nadšená som nebola.

Prednedávnom dosiahol 16-tku.  Na živnosť oficiálne "pracoval", teda spieval už od svojich 10 rokov, takže áno, isté skúsenosti stihol nazbierať. Oficiálne si v Nemecku deti smú privyrobiť od svojich 13 rokov, pričom do zárobkovej činnosti spadá v ich prípade napr. roznášanie novín, doučovanie, venčenie psa a pod.

Tak nám začína pôst. Od dnes až do Veľkej noci. S výnimkou nedelí.

Ja viem, je to cirkevná zvyklosť. Podľa mňa však so základom v živote. Kedysi som toto obdobie nemala rada. Dnes ho naopak očakávam, teším sa. A dopredu premýšľam, ako naložím s týmto časom.

Ideálny priestor na zmenu. Kedysi to celé vlastne vychádzalo aj z toho, že koncom zimy sa tenčili potravinové zásoby. Bolo treba vydržať.

Pred chvíľou muž skypoval s kolegom, a tak som si vypočula jeho približné pracovné plány na najbližšie obdobie.

Pôvodne mal ísť na spustenie projektu do Japonska, no vzhľadom na situáciu - presne ako prednedávnom do Korei - nedostal víza. Tomu som v terajšej situácii rada... hoci kedysi roku Pána sme s Michaelom plánovali, že ho/Japonsko vrámci tejto stavby pôjdeme navštíviť. No ako sa zdá, podobnému cestovaniu na dlhú, predlhú dobu odzvonilo. A my z paluby našej vesmírnej lode, ktorej každú chvíľu ktosi ruší povolenie na pristátie, márne čakáme na lepšie správy.

Vďaka lockdownu, ktorý mám pocit, že už trvá neskutočne dlho, som si viac začala všímať veci, ktoré som predtým viac-menej prehliadala. Alebo lepšie povedané, nechcela vidieť. Už pár mesiacov dozadu som si viac začala všímať okolo seba prokrastináciu. 

Čo to vlastne znamená "prokrastinácia"? Veľmi zostručnene je to výraz, ktorým označujeme chorobné odkladanie dôležitých úloh a robenie neužitočných a nepotrebných činností. Možno ste toto slovo počuli, možno nie, v každom prípade si myslím, že v praxi a v živote sme sa s tým asi všetci stretli.

Nejak sa situácia v mojom okolí zamotáva, a tak sa stalo, že som sa ocitla veľmi blízko detskej psychiatrie. Síce som tušila, že také niečo existuje, ale vlastne som si nedokázala predstaviť, čo je za tým.

Zvláštna skúsenosť, aj keď iba sprostredkovaná. Veľa vecí dostanú deti do vienka. Tam niet debaty, ťažké situácie, náročné na riešenia. Nad veľa vecami sa podpíše okolie. Čosi prispeje aj dnešná doba. To je jedna veľká oblasť.

Skladba, ktorú počuť pomaly aj namiesto vŕzgania dverí... Tak si to zhrňme:

1. Slová v jazyku Zulu, ktorým by nik nerozumel, keby si ich nevygúglil.

2. Rytmus, ktorý aspoň mne spôsobuje arytmiu a nevoľnosť.

Niekde som čítala, že o dôležitých veciach v našich životoch rozhodujú maličkosti. Malé kroky. Postupné. Nenápadnú udalosti.

Raz proste urobíme rozhodnutie, ktoré sa zdá nepatrné, nedôležité. A dokáže zmeniť všetko v našom živote.

Ja si u seba teda na taký maličký krok, ktorý zmenil môj život veru pamätám. A veľakrát.