Uštvané zviera

JA MAM PRAVE TERAZ TEN USTVANY POCIT A VELA PO MNE NEVIDIET.

Neviem, ako staré máš deti? Vyzerá to tak, že si prepracovaná. Nedajú sa zapojiť babky? sestra, kamoška na vytiahnutie z biedy? Možno to chce zmenu v organizovaní denných povinností a zapojiť do všetkého čo sa dá aj deti a manžela. Aj malé dieťa si môže urobiť po sebe poriadok, (poskladať veci, hračky).Ak sú to deti, čo ešte spia cez obed, treba si zvyknúť urobiť nevyhnutné veci vtedy, keď relatívne oddychujú. Ťažko radiť, ja mám len dve detí, už väčšie, ale zato iné problémy. SKôr riešim negatívny vplyv detí na internete pre pubertiakov, čo zjedli múdru kašu.

Kamka ja sa ti vôbec nečudujem, veď robiť toľko rokov /teraz neviem
presne koľko si doma/ dookola to isté to by už uštvalo aj tú divú
zver, nie krehkú ženu. Ale Adrika ešte len začína stavať dom a ty Kamka šikovná kočka ho už máš postavený a prekrásny. Určite sa to
neurobilo samo a verím tomu že aj ty máš na tom veľkú zásluhu. A tvoje štyri podarené deti - to je tiež výsledok tvojej práce. Si
šikovná kočka a to čo ťa trápi je dlhoročný stereotyp v domácnosti.
Ja by som ti dopriala takú týždňovú dovolenku aby si si oddýchla od
detí a domácnosti v nejkom hoteli s plnou penziou.

Aj ja som vyšinutá, uštvaná a totálne vyžmýchaná. Som už 4 roky doma a je to zaťažujúce na psychiku. Ale keď je najhoršie pomyslím si na to ako strašne som túžila mať deti a aké sú zlatučké a zabudnem aj na to, že nestíham raňajkovať, vkuse upratujem a pritom je stále bordel atď. Človek potrebuje vypadnúť z tohto chaosu a relaxovať. Doporučujem ísť na relaxačný pobyt do kúpelov, stačí na pár dní a určite bude lepšie. Muž by to snáď zatiaľ s deťmi zvládol.

Ahojte, ja sice nemam deti, teda iba manzela a ten sa obcas moze zaratat a nic nestiham. Chodime obidvaja z prace vecer okolo siestej a uz ma caka pes ktoreho chodim vencit (chcel ho muz ale akosi ho uz prestal bavit takze je to na mne) Ked sa vratim mozem zacast zbierat rozhadzane oblecenie, prat, vesat pradlo, zehlit, umyt riad, aspon obcas povysavat a proste vsetko ved to poznate a to sme iba dvaja. Inak pre zaujmavost vcera sa mi podarilo dozehlit pradlo ktore uz skladujem mesiac. Cez vikendy to nestiham lebo vzdy si vymysli nejaku akciu, ci uz chatu alebo navstevu a mna to uz proste ubyja. Mate moju velmi velmi velku poklonu ze to stihate este aj pri tolkych detoch, lebo ja asi vtedy zrusim nervy. Ked som unavena som hystericka a placem pre kazdu blbost. Aj teraz uz mam obcas stavy ze kricim na muza ako zmyslov zbavena. Obcas to zaberie ale len na chvilku. Ale jedna vec ma tesi a zatial to funguje uz tyzden, ak mu poviem presne co ma urobit tak to urobi, rozhodla som sa mu davat jednoduche ulohy ako poskladat ponozky, to zvlada aj pri telke, zavesit pradlo pocas reklami ale neviem ako dlho to bude fungovat. Proste mna najviac hneva ked dam kos do chodby a on miesto toho aby ho vysipal tak ho iba prekroci, do chladnicky odlozi prazdnu maselnicku alebo zisti ze je nieco v chladnicke pokazene a necha to tam, ked to idem vybrat tak mi povie "to nejedz to je pokazene" a v tej chvili ho mam chut uskrtit. No mozno uz budem odolnejsia ked pridu deti, sme sice este len rok manzelia ale niektore veci viem uz aj tolerovat.

odlahcim tu temu trosku. Prihlaste sa do reality show Otec v akcii.
Tiez si myslim Kamka, ze tvoje problemy vyplyvaju so stereotypu. Chce to hlavne oddych od beznych cinnosti a celodenneho zhonu. Treba zmenit vzduch. Viem, ze so styrmi detmi to nie je jednoduche vypadnut niekam a venovat sa hlavne sebe, ale na take tri dni by ti snad mohol manzel alebo niektoz tvojich blizkych helfnut.
Trochu mi pripominas Lynette so Zufalych manzeliek. Sledujes to?

Lucka

Kami vezmi Tinku, sadni na vlak a choď na týždeň k mame. Nič nerieš,vezmi sa a choď...

Tiež si myslím Kami,že to chce vypadnúť na pár dní ,zmeniť prostredie a myšlienky.Ja tiež rozmýšľam,že nechám Ninku manželovi a pôjdem niekde,pretože tiež už niekedy nevládzem,hlavne keď sa ozvú moje zdravotné problémy,hlavne s chrbticou.Ráno sa v kľude nenaraňajkujem,pretože mi za ušami mrnčí moja malá nezbednica a tak to je zo všetkým.U nás to potom niekedy vyzerá tak,akoby vybuchla bomba.Ale ja mám asi takú povahu,že som v podstate flegmoš,horšie je to s manželom,on potom raz za týždeň chytí vysávač,povysáva a pomôže dať dom do luxu,opäť na týždeň. Ja cez týždeň robím okrem starostlivosti o Ninku len to najnevyhnutnejšie - varím,periem,umývam riad,udržujem dom,ako tak v poriadku.A tiež sa mi hromadí prádlo a tak len berieme z kopy a potom mi neostane veľa na žehlenie.
A Zuzik,to čo robí Tvoj manžel,tak to je typické asi pre chlapov. Aj môj s obľubou necháva obaly zo syrov,prázdne papieriky od salámy v chladničke . A keď sa niečo v chladničke pokazí,tak to je na mne,aby som to vyhodila.Taktiež po ňom zbieram prádlo po zemi,resp. hodí mi to na práčku,pretože kôš na prádlo je vraj ďaleko.Tam to zvlhne a potom to vyzerá tak,že ja skoro každý deň periem.

To poznám, kôš na prádlo, je pre moju celú rodinu vzduch, zákonite nikto nezdvihne veko a nehodí prádlo dnu, ale len vedľa a keď už dvihne veko, tak ho zabudne vrátiť naspať a tak sa aj tak musím zohnuť po neho len ja. Ináč Kami bude to snáď aj tým počasím, lebo sa hlasia aj moje boľačky a ja dnes rozmýšľam ako nič nerobiť a prežiť, som uštvaná a bez chuti a nálady a to mám doma drahého, tak neviem čo by mi malo ešte chýbať.

Zuzana
Kamka,

mam len 2 deti a ako ustvane zviera sa toiez obcas citim a na druhej strane, ked ich nemam doma dlhsie, tak ma nic nebavi a mam pocit, ze som bez ruky...tak co vlastne chcem???
Mas vela povinnosti, vela si toho stihla-dom, Jurove tyzdnovky a ked je doma ti urci te pomoze-je velmi zrucny a sikovny, ale obcas by si asi naozaj potrebovala vypadnut len vo dvojici a pocitit naplno, ze Ta niekto zaplavuje laskou a len Ty si stredobodom ...stredom vesmiru.
My maminy rozdavame lasku a obcas by sme sami potrebovali riadne
turbo...aspon ja.
Sorry ak som sentimentalna, ale tyk to citim ja ...kiezby som mala tolko sily a vytrvalosti ako ty...

Kamka,
áno, cítim sa aj ja občas podobne, a to mám iba dve deti a sú už dosť veľké a samostatné. Nechcem sa rozpisovať, veď všetko podstatné už povedali dievčatá predo mnou. Len k jednému pár slov - píšeš, že jediné, čo cez deň stihneš zjesť, je niečo sladké. Poznám to sama, aj ja som neuveriteľne na sladké a dlhé roky rom si kompenzovala všetky frustrácie pojedaním sladkostí a pekne som sa aj vypásla. Pred pár týždňami som si ale povedala dosť! (neviem ale vysvetliť prečo) a úplne som vylúčila zo stravy cukor. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké, veď to bol základ mojej stravy 15 rokov !!, ale po pár dňoch som sa začala cítiť oveľa lepšie, necítim sa unavená, mám oveľa viac energie a hlavne, začala som raňajkovať, čo som tiež posledných desať rokov nerobila. Ak sa ti to podarí, skús si ráno, keď vystrojíš deti do školy, sadnúť k stolu na 5-10 min. ( Tinku zatiaľ strč do ohrádky )a normálne sa najedz. Kašli na bordel v dome, ten ťa počká. Viem, že sa mi ľahko radí, ale aspoň to skús pár dní, buď trošku sebecká a mysli na seba. Moja skúsenosť - skoro tri týždne pravidelnej stravy bez cukru, veľa tekutín, 6 kg dole a vládzem oveľa viac. A na prechádzku s malinkou si zober do vrecka namiesto napolitánky štyri jabĺčka

Lea, aj ja som závislá od sladkého. Držím ti palce, nech ti terajšia strava vydrží, napíš aj ďalej, ako si si odvykala??

Je velmi zvlastne ze clovek si vie vymysliet tolko vyhovoriek preco nemoze s niecim zacat. Ja to poznam som v tom expert, som cely zivot baculka a neviem ci niekedy sa toho zbavim ale uz sa druhy mesiac snazim zmenit stravu a celkom sa mi dari. Vylucila som sladkosti (nie uplne obcas si dam), tuky a snazim sa aj drzat delenov stravou ale tak akosi po svojom a uz sa mi podarilo schudnut 5kg. A tiez som zacala proste hned. Roznodla som sa a musela som zacat v tej chvili. Jasne ze je to tazke ale co nie je tazke. Musim ale suhlasit s Leou ze sa citim ovela, ovela lepsie. Nebolieva ma hlava, ktora ma bolela casto. Kamila neviem ci si uz skusala dia sladkosti, su fakt dobre a ja mam najradsej celozrnne dia piskoty, proste mnam a bez vycitiek

Ja som chodila minuleho roka na spinning ale nemala som nijake obmedzenia v strave takze to malo dost opacny efekt. Mala som sice dobru kondicku ale nemohla som pomaly obliest nohavky. Teraz chcem zacat chodit na plavaren ale este vzdy mam vela dovodov na to preco nemozem ist.

Kami, ty ma potajomky sleduješ? to je ako u nás doma, len s nižším počtom ľudí..mysli na seba, proste sa vytrhni a venuj si za odmenu nie čokoládku, ale 15 min.oddychu, kde budeš rozmýšľať/nie o napolitánkach/ o niečom peknom,žiadne starosti..kľudne sa môžeš hockde zavrieť a byť sama so sebou..chváľ samu seba, ved kto ťa pochváli ak nie ty..upokojí sa ti duša a potom aj telo, nebudeš potrebovať toľko "mastenia".