Childuska, stotoznujem sa... tiez som po mnohych a mnohych nevydarenych pokusoch vydupat si svoje miesto pod slnkom rezignovala, sklopila usi a snazila sa "len" lubit... (nie je to vobec lahke a nie vzdy sa mi to dari) a pomaly to prinasa svoje ovocie. Raz som si precitala na nastenke v kostole tuto myslienku: "Dievcata, nik vam nezazlieva ak sa chcete vydat a mat deti. Ale beda tej, ktora nebude chciet sluzit rodine." Som to povedala kamoske, tak sa rozhorcila, ze no urcite... sluzit!!! este to tak!!! Ale ked sa do tejto pravdy zahlbim a pridam k tomu svoje skusenosti... nechcela som sluzit. Bojovali sme s tigrom medzi sebou a bolelo to jeho aj mna. Dnes je to lepsie. Som vdacna, za to, ze sme zabezpeceni i ked musime ozeliet jeho pritomnost, ale nase domace heslo znie: nemozes chciet vsetko a tiez nie hned a zaraz... Childus, tesim sa na spolocne ubytko
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dnes som si uvedomila velmi milu vec. Ze sa mi podarilo. Chvalabohu, nie otehotniet, to by som teraz nezvladla s nervami, stacia traja chlapi. No nie o tom som chcela.
Podarilo sa mi zrealizovat, den po dni, nebadane slova a vlastne aj zivotne kredo dvoch milych manzelov.
On chirurg, homeopat, ona na materskej a aurosomatologicka.
Su obdivohodny par, ktory sa ocividne lubi aj po rokoch, aj po problemoch, ktore mali, aj po narodeni chlapceka autistu. ( nie jeden muz by usiel hladat bezproblemovy zivot inam )
To, co som zacitila z jeho slov na adresu jeho manzelky by som priala kazdej pocut od jej manzela.
Bola to tak hlboka ucta, az ma z toho mrazilo na chrbte. Je to muz, ktory sa zaujima o jej pocity, nalady a nazory. Poznaju sa tak dobre, ze vedia takmer presne predpovedat reakciu, ci nazor toho druheho.
Ked som sa jeho manzelky, s trochou zavisti, pytala ako to dokazala... odpovedala jednym slovom.
LASKOU.
Zarazilo ma to, ale vysvetlenie mi hned povedala.
"Dnes zeny lasku, vdacnu a trpezlivu povazuju skoro za trapnost. Kazda chce byt nezavisla a emancipovana a dokazat nieco svetu.
Ked muz najde v tebe doveru, trpezlivost a bezhranicnu lasku, casom sa podda a ani si neuvedomi, ze sa meni na muza, ktory ochranuje rodinny krb."
Dnes som si uvedomila, ze idem prave tymto smerom, po troch rokoch tapania... viem konecne kam ist...