Ahojte,
už dlhší čas čítam Vaše rady,postrehy,názory na všakovaké problémy a hľadám v sebe odvahu zdôveriť sa s mojím problémom.Som vydatá,mám dve deti,ktoré mi robia radosť,mám manžela,ktorý úspešne podniká, a ja sama som pred polrokom nastúpila do práce,ktorá ma baví.Všetko sa zdá byť ideálne,problém je v tom,že nie som šťastná...manžel ako som spomínala úspešne podniká a svoj čas si vyplňa koníčkami.Môj problém je v tom,že manžel mi v domácnosti nepomáha vôbec,ani s deťmi ani so záhradkou...na všetko som sama, a už aj ja by som sa chcela trošku viac starať sama o seba,mať len čas pre seba.Manžel to nevie,alebo skôr nechce pochopiť.Je veľký egoista a mnohokrát ma presvedčil o tom,že ma nemiluje,lebo to ani nevie.Bolo veľa chvíľ,kedy som potrebovala jeho podporu,ale namiesto nej som bola častovaná vulgarizmami,nadávkami,výčitkami.Dlhší čas pomýšľam na rozvod,uvedomujem si,že on hoci ma materiálne zabezpečuje,to mi nestačí...veľmi málo so mnou komunikuje,ak komunikuje,tak to skôr po mne kričí,častokrát používa vulgarizmy...som mu dobrá akurát tak na varenie,pranie,žehlenie,postaranie sa o deti a na sex...mám pocit,že pri ňom sa nijako nevyvíjam,že stagnujem a ja práveže sa chcem posunúť vpred...Ale to nie je môj celý problém.Stala sa mi taká vec,že som sa zaľúbila do kolegu z Prahy.Hoci sa často nevídame,dennodenne si píšeme cez Skype a ja intuitívne cítim,že on mi dáva to,po čom som vždy túžila-pekné slová,povzbudenie,píše mi svoje názory na určité problémy,je milý,pozorný a toto všetko mi u môjho manžela chýba...Rozum mi hovorí jedno a srdce iné...Nedokážem na nič myslieť,iba na neho a cítim,že aj on je na tom podobne.Zatiaľ sú to len nesmelé otázky a odpovede, som akoby zmagnetizovaná,nejaká veľká sila ma k nemu priťahuje.Prosím, poraďte mi....ďakujem
Ďakujem všetkým,ktorí mi zatiaľ odpísali.Všetko,čo ste mi radili si v podstate uvedomujem aj ja sama,rozhodne nechcem utekať pred problémami,a takisto nikoho som nehľadala...Pokúšala som sa viackrát manželovi vysvetliť ako sa cítim,on to samozrejme vníma inak,že mu robím slúžku,alebo v podstate opatrovateľku to berie ako samozrejmosť,lebo bol tak vedený doma.Ja som asi dosť autoritatívna a v domácnosti si to predstavujem ako spoločnú deľbu práce a on si chce dokazovať,že on je predsa hlava rodiny a nebude mu nejaká ženská rozkazovať.V každom prípade sa pokúsim s ním viacej o tom komunikovať,a začnem si po kúštičkoch ukrajovať čas len pre seba na svoje záľuby...Ešte raz ďakujem, je príjemné vedieť,že je na svete toľko spriaznených duší,ktoré si dokážu pomôcť len ukázaním toho správneho smeru....
No aj super kolega sa časom môže zmeniť na egoistu...takéto pokukovanie po kolegovi som zažila z opačnej strany a nič to nerieši...Je to len náplasť na ranu,ale ranu to nevylieči...takto sa zaľúbiť je síce krásne, ale v podstate je to "kravina". Podstatou manželstva nie je pri problémoch zutekať, ale popasovať sa s nimi...
Nechápem prečo sa my ženy tak často staviame do pozície, že my musíme všetko zvládať a manžel má právo na svoje koníčky a oddych a relax. Keď si žienka usilovná porob si svoje a deťom- pranie, žehlenie a to čo je manželove nechaj nech sa o svoje veci postará on...A občas mu nechaj na starosti aj deti a ty sa choď niekam pekne zrelaxovať...Čo všetko môžeš a nemôžeš je len a len v tvojej hlave...
Vanesa baby to napísali dobre. A súhlsím s nimi.
Na to aby si sa venovala sebe nepotrebuješ súhlas manžela. Na domácnosť sa vykašli, na záhradku tak isto, na deti už tak veľa kašľať nemôžeš ale splodili ste ich dvaja, tak nech muž prevezme svoj diel práce. Keď príde domov povedz mu, že si ideš zacvičiť na hodinku (alebo robiť čo ťa baví), zatvor za sebou dvere a choď.
A kolegu vyhoď z hlavy. Na nete a v písmenkách je všetko len ružové, od skutočnosti dosť ďaleko.
Nedávno sa tu rozoberal veľmi podobný príbeh, ale nikde som ho nenašla. Tak dievča, rozum do hrsti a veľa šťastia.
vanesa, ten pribeh najdes pod nazvom Sympaticky kolega. je to podobne, ale len ramcom. napln je trosku odlisna. no mozno ti nazory z tejto temy tiez pomozu zorientovat sa.
mas doma muza, pri ktorom citis, ze si len za sluzku a ked sa mu zachce, tak aj na sex. tvoja dusa, nazory a city su nieco bezvyznamne a pre neho dokonca mozno rusive a smiesne. citis, ze stagnujes. Tak vyuzi ten vztah. dava ti silu. nie utekat od manzela, ale rozkvitnut. so zenami je to tak - su to kvetinky, ktore potrebuju vodu, inak vednu. ale ked ju maju, tak ziaria na celu zahradu a kazdy ich chce. jedna moja kamoska povedala celkom pravdu: `je to hnusne, ale ked chce zena zbalit nejakeho chlapa, na ktorom jej fest zalezi a nejde to, tak si musi najprv najst vhodnu obet, ktora sa zamiluje do nej a da jej moznost rozziarit sa. potom to ma u toho druheho jednoduchsie. lahsie zaujme.`
ten kolega a jeho pochopenie a steklive naznacovanie, ze medzi vami nieco je, je tvojou vodou na dusu. tak sa tym netrap, nenechaj sa tym strhnut ako pubertacka, ale rozkvitni. naber z toho silu, zacni sa realizovat aj inde ako v domacnosti. mozno to nepojde hned. mozno nenajdes oporu v manzelovi (odmietne postarat sa o deti, kym ty sa budes venovat sebe). bude to trvat dlhsie, ale nevadi. korienky vo vodicke uz mas. dokonca sa mozno, ked najdes sposob ako sa povenovat sebe a realizovat sa, sa stretne s posmeskami alebo vycitkami zo strany manzela. to sa stava. mocni neradi pripustaju, ze ich podriadeni ich "nepotrebuju". ak vytrvas, nedas sa znechutit, nebudes si z jeho reakcii nic robit, nakoniec dosiahnes svoje. budes spokojna, nezavisla na jeho naladach, budes ziarit, tvoje okolie si ta bude viac vsimat ako prijemneho cloveka, budes oblubenejsia. a tvoj muz zacne postupne na teba pozerat inymi ocami. ako na novu zenu. na tu, co si bral (lebo ta chcel, nie? snazil sa, aby ta ziskal, lebo mu na tebe zalezalo, nie?).
a ak nezacne, ak sa stane opak, ze bude robit vsetko preto, aby ta stiahol tam, kde ta mal (domaca putka a sluzka v jednom), tak potom zauvazuj, ci je manzelstvo s nim v poriadku. ci chces stravit zivot po boku cloveka, co ta nemieni v nicom podporit pokial do bodky nesplnas jeho predstavy a nezapadas do jeho planov.
Muzi ktory su uspesny v kariere,uspesne podnikaju,tahaju financne rodinu vedia byt niekedy naozaj prilis sebavedomy,chladny,lebo si myslia ze si mozu dovolit tzv."vsetko".No neviem,kdesi sa stala medzi vami"chyba".Ako pise geodina,mate deti,pravdepodobne ste uz dlhsie manzelia.Na zaciatku vasho vztahu bolo urcite vsetko ok,casom sa nieco stalo...Vztah treba stale budovat,opatrovat...Suhlasim aj s Klodik,teda zena ma tiez pravo na seba,aj ked ma deti,na svoj relax...Tvoj muz si asi mysli,ze ty mas sa starat o deti,rodinny krb a on kedze je"mocny"si bude robit svoje...No neviem skus sa poriadne zamysliet,ci sa naozaj neda este to vase manzelstvo,vztah nejak vzchopit,zachranit.Ja by som sa asi snazila tiez hladat pricinu,kde sa stala chyba,snazila by som sa komunikovat s manzelom.No a naozaj ak by to neslo,tak ukoncit vztah...potom rozmyslat o kolegovi.Lebo ak ty si zacnes teraz s kolegom,ty,teba budu povazovat za tu najhorsiu...za tu co podviedla,v ociach deti,ta co si nasla ineho muza,alebo kvoli inemu opustila muza,rodinu.Takze si davaj pozor,skus zachranit rodinu ak sa da...
Orsolina asi ma pravdu, treba hladat riesenie manzelstva uz aj kvoli detom, ale ak sa neda sa neda. Skus zmeny, cas pre seba a viac starostlivosti o deti nechaj i na manzela. Ja sice nie som vydata za priatela, ale sa stane, ze deti nabalim do cruzera /take cudo co sa da zapnut za bicykel / a oni sa idu bicyklovat. Takto mam cas len a len pre seba a hoci ho casto miniem na umyvanie raidu, ale odpociniem si uz len tym , ze som chvilu sama a mam cas na vlastne myslienky. Neries jeden vztah inym, nemalo by to zmysel
Dievčence kedysi som tiež riešila situáciu, že manžel má svoju firmu, darí sa mu, ale firme venoval a venuje obrovské množstvo času...Nikdy nebol ku mne agresívny, ani fyzicky, ani slovom, ale tá jeho nevšímavosť to bolo dosť hroznééé.A ten pocit, že on sa stará o rodinu a zarába- občas to veru dal aj riadne pocítiť...Lenže potom som trošku porozmýšľala a na rovinu som mu povedala, že je to super ako sa o nás stará, že peniaze sú v dnešnej dobe dosť dôležité.A že pocit ocenenia pre chlapa ktorý podniká je tiež super. Lenže ja ako žena si samú seba a svoju prácu vážim rovnako tak ako tú jeho a možno aj viac. A vážim si aj to že dokážem takúto prácu vykonávať, čo sa týka domácnosti, výchovy detí, pretože robiť tieto veci je oveľa náročnejšie pretože za takúto prácu neexistuje žiadne ohodnotenie, ani finančné a často ani morálne nie.A nikto mi nedáva pocit, že som vlastne úspečná žena v domácnosti a úspešná matka a chce to odo mňa veľa odvahy a sily každý deň sa k týmto povinnostiam postaviť. A ocenením je len a len môj pocit spokojnosti...Bože baby začnime si konečne vážiť samé seba a to čo všetko dokážeme zvládnuť v domácnosti a okolo výchovy našich detí...a neskláňajme hlavu len preto lebo túto prácu nikto nezaplatí, a len málokedy naozaj úprimne ocení...Je to fajn keď chlap dokáže zarobiť korunky a zabezpečiť rodinu a odmenou mu je pocit spokojnosti a hrdosti na seba samého...Ale čo z toho keby nemal manželku ktorá sa super stará o domácnosť a vedie jeho deti k tomu aby svojho otca milovali...Nie všetky hodnoty v živote sa dajú vyčísliť korunkami.
Ahojte aj ja som mala podobný problém manžel sa začal viac venovať svojím záujmom ako nám.Trvalo to skoro rok a potom sa vo mne niečo zlomilo a povedala som dosť.Po vzájomnej dohode,že aj ja potrebujem vypnúť a oddýchnuť si od domácich prác a detí,začala som chodiť si dvakrát do týždňa zacvičiť.Áno musíme si začať vážiť sami seba a poznať svoju cenu,aby sme neboli len dobré gazdinky......ale aj krásne a spokojné ženy...tak milenca z cesty preč a začni od seba..
Ahoj
tak to ťa obdivujem, že si ešte z manželom. Ja by som na to nemala nervy. Aj keď na druhej strane to bolo aj u nás doma, no my sme boli ešte len v začiatočnom štádiu. Manžel ležal v obývačke na gauči a ja som lietala po dome raz z vysávačom v ruke, raz z malou na rukách alebo varechou v ruke. A on len ležal a pozeral na telku. A tak som vypla sporák, vypraté záclony nechala v práčke, zobrala malú a išli sme si ľahnúť k otcovi do obývačky. Nebudeme predsa zaostávať. Po polhodine sa manžel zdvihol s tým že sa ide naobedovať. Keď zistil, že obed nie je hotový tak len nechápavo na mňa pozrel s otázkou:
-A čo robíš celý deň???
- Nič.
Po polhodinovej kázni pochopil, že som jednoducho bez neho "stratená" a neschopná. Zobral malú von, ja som dovarila obed a po obede aby mu nebolo ľúto dostal do ruky záclony a vysávač s tým, že keď skončí môže robiť čo chce. Bolo to ťažké no premohol sa. Ako povedal farár pred oltárom: v dobrom aj v zlom.
PS: Keď chlap zistí, že ty stíhaš všetko tak on sa radšej odprace k telke a nechá to všetko na teba. A ty by si si mala uvedomiť, že máš len jeden život. Tak dúfam že ho nestráviš s vysávačom v ruke, pri práčke v kúpelni alebo zo zásterou v kuchyni. Na milenca sa vykašli. Hrozí tam totiž to, že môže byť ako tvoj manžel. Veď je to chlap.
PS1: stačí ak budeš na manžela tvrdá a budeš si stáť za svojím. Pretože milé slová a úsmev už na chlapov neplatia.
Betty, ja sa pred tebou sklanam... krasny priklad zenskej uzasnej logiky. Ja by som asi najprv kricala, potom plakala a nakoniec dovarila a vyvesala atd 
Ja to riesim dohovorom, prosbou a potom pochvalou a ked je to uprimne a skutocne mi priatel pomoze s domacimo pracami, vidim aj na nom aky je rad, ze si jeho pomoc vazim a myslim, ze ako inteligntny clovek sam vie, ze potom mame na seba viac casu.
Lenze teraz mame rozkopany dvor, lebo drahy je momentalne nadseny rekonstrukciami.. tak je to u nas ako po vybuchu a krpci mi visia na kazdej nohe jeden 
Aj my sme rekonštruovali s tým, že ja som bola v 8 mesiaci tehotenstva a môj manžel nestíhal tak som robila pomocníka. pomáhala som mu špárovať kúpelňu, dávala som kachličky v kuchyni a lepila som kazety na strop. Vtedy som manžela nechala na pokoji. No teraz keď je prerobené a ja naozaj nestíham tak maká aj on. Veď manželstvo a rodina nie je len o jednej osobe.
na kazdeho chlapa zabera nieco ine. na jedneho mile slovo a prosba. na druheho nakricat, tretiemu treba nastavit zrkadlo (vyvalit sa na gauc vedla neho a tiez nerobit nic 
), stvrteho nechat v domneni, ze bez jeho pomoci si uplne stratena, piatemu davat najavo, ze on je jediny, co to dokaze najlepsie zo vsetkcyh chlapov...
len treba najst tu naucinnejsiu zbran a pouzivat ju tak, aby neprisiel nato, kde je pes zakopany.
Vanesa, nepíšeš, koľko máš rokov, koľko rokov má tvoj manžel a aké staré sú vaše deti. Predpokladám však, že vy dvaja ste ešte pomerne mladí a deti maličké.
Je zaujímavé, že sa často stáva, že keď sú vo vzťahu problémy, jeden, alebo obaja partneri miesto toho, aby ich riešili spolu, začnú pokukovať po niekom inom. Málokto si však uvedomí, že zamilovanosť automaticky nasadzuje ružové okuliare a že aj ten "iný" je len človek z mäsa a kostí. A keby s ním aj začal žiť, skôr, alebo neskôr sa zase dostavia nejaké problémy.
Ty si teraz vo svojom vzťahu nespokojná. A ja ťa chápem, prečo sa tak cítiš. Ale nevyriešiš to tak, že si začneš nejaký románik. Alebo je aspoň veľmi malá pravdepodobnosť, že to takto vyriešiš. Mala by si porozmýšľať, o čo ti vlastne skutočne ide a čo chceš dosiahnuť. Chceš dať manželovi príučku, aby sa polepšil, alebo chceš nový, lepší vzťah?
Ak to prvé - nechce sa mi veľmi veriť, že tvoj manžel bol vždy taký, ako píšeš. Za takého muža by si sa predsa nevydávala a neporodila mu dve deti. Kedy sa začal meniť? Čo si doteraz skúšala s tým spraviť? Aký má vzťah k deťom a aký vzťah majú deti k nemu?
Ak ten druhý - chceš riskovať, že sa tvoje manželstvo rozpadne, deti prídu o otca a ty možno zostaneš s nimi sama? Je ten tvoj kolega taký ťažký charakter, že by ťa chcel aj s deťmi? A ak áno, ako by sa k nim choval? Ako k svojim? A čo keby ste mali spolu s kolegom časom ešte spoločné dieťa? Nerobil by medzi deťmi rozdiely? Poznáš ho natoľko, aby si vedela zodpovedať tieto otázky?
Vieš, možno som na teba trochu tvrdá, ale už nie si zodpovedná len za seba, ale hlavne za svoje deti. Tie sa na svet nepýtali. Ale myslím, že ty to vlastne sama veľmi dobre vieš. A aj všetko ostatné, čo som ti tu popísala. Len to nechceš v stave zamilovanosti brať do úvahy. Nuž, zamilovanosť je síce krásna, ale trvá len krátko a často sa stáva, že potom zostane len púšť.
Takže - rozhodne daj na svoj rozum. Pokús sa s manželom vyriešiť vaše problémy a keď to nijako nepôjde, ukonči tento vzťah a až potom si začínaj niečo s kolegom, alebo niekým iným. Znova - si zodpovedná za svoje deti a v prvom rade by si mala hľadieť na ich prospech. Samozrejme, že nie za každú cenu, ale aspoň sa pokús zachrániť rodinu.