Výťahová odysea - 10.časť

Chcela by som byť občas vzduch. Aj teraz by sa mi to hrozne hodilo. Nechala by som ich tu pekne oboch – Alexa s jeho peknými očami a sladkými rečami sedieť za stolom a aj moju mamu búchať na vchodové dvere.
" Simona, otvor," počuť buchot pästičky.
" Viem, že si dnu. Počula som hlasy, tak sa nerob, že nie si doma. Otvor, počuj...eššš."
Posledné slovo vpadlo dnu aj s ňou.
" Ahoj mami."
Mama si nemusí počkať na pozvanie dnu. Mama proste ide. Hodí pred Alexa kabelku.
" To je on?"
" Koho myslíš, ten ON?"
" No tú tvoju lásku, čo si preň zmlátila susedu? Bože Simona čo ti fakt už šibe? A vy, ako jej to môžete dovoliť."
Alex sedí, sánka padnutá. A mne by padla tiež, kedy som moju mamu nepoznala tak dobre ako poznám.
" Vieš čo mami, poďme sa pozhovárať o tebe. Dobre?"
" O mne? Ty máš problém, nie ja."
" Vieš ja mám problémy, ale do tých ťa naozaj nič nie je. Ja som sa chcela rozprávať o tebe a o otcovi."
" Čo to tu splietaš?" očervenie.
" Viete čo dámy? Myslím, že tento rozhovor nie je pre moje uši. Ďakujem za kávu. Ešte sa zastavím, musíme si dopovedať, to čo sme začali."
Vypoklonkováva sa Alex von dverami.
Zatvorím dvere a naberiem dych.
" Tak ty nevieš o čom hovorím? Mami, ja nie som včerajšia a ani malá. Som ťa videla teraz predvčerom na promenáde. Ty a ... môj sused. Mami, veď by ti mohol byť syn!"
" Jáááj, to myslíš Emila! Emil je môj pacient. Ty si bláznivá. Čo by som si s takým uchom počala. Bože. Išli sme so sedenia a sľúbil mi, že ma hodí do mesta, tak som to využila."
" Ale vieš, že sa to nemá. Doktorská etika a tak..." ešte jej celkom neverím. Moja mama je sexuológ a celkom otvorene, ak by môj sused mal byť jej pacient, mal by si čo liečiť.
" Blázonko. Jasné, že si s tvojim otcom občas nemáme čo povedať, ale zas až tak zlé, aby som si milenca hľadala to s nami nie je. A teraz ty, rozprávaj. Čo sa vlastne stalo?"
" Nič také zvláštne, niekto prepadol Soňu, dostala od nejakej baby ... od nejakej baby? Hehe, mami, nebola si to náhodou ty???"
Mama ma buchla po chrbte:
" Prosím ťa, kam ty na to chodíš?"
" Inak, pýtala som sa na niečo úplne iné. Vraj si mala rande s tým fešným gynekológom"
" Ježííííš, ja toho Karčiho kopnem do kolena. Ale určite ťa nebudem informovať o detailoch, mali sme rande a hotovka, vybavené, dovyprávané."
" Ty si taká nedôtklivá, " smeje sa mama " a vraví sa dorozprávané, nie dovyprávané."
" No, hlavne že sa dobre bavíš," odvrkujem.
ZVONČEK
Chalani sa vracajú domov, ako veľká voda, jeden cez druhého mi rozprávajú čo počuli na pieskovisku.
" Neuveríš, miláčik, ale Soňu zmlátila architektova frajerka, lebo vraj ich načapala inflagranti, hehehe" prežíva Karči. Mrkám na neho, nech končí, ale neposlúchol a prežíva ďalej.
" A to sme si tak tipovali, že to mohla byť aj tvoja matka, pravý hák, ľavý hák a treeesk a pleeesk a Soňa je už bez seba."
" Jeeeeeej, ahooooj, mooja, máš naozaj super vlasy a dnes ti to mimoriadne svedčííí."
Chytá farbu Karči, keď zbadá moju matku v kuchyni.
" No, pekne, hlavne že je veselo, žeee? Tomáš a ty? Karolko? Myslela som si že máš lepší vkus." Berie urazene kabelku a odpochoduje preč.
" Ale mami, a potom, že kto je nedôtklivý."
ZVONČEK ... mám pocit že dnes je u nás deň otvorených dverí.
Mrknem cez kukátko a tam ... nejaký chlapík.
Otvorím.
" Mám tu pre Simonu Úžasnú kvety."
" Ale ja nie som Úžasná."
" Bývate tu? Ste Simona? Takže potom ste úžasná a toto je pre vás."
Beriem do rúk kyticu s odkazom:
"Kedy ťa uvidím?"
Potešila som sa, na záver dňa konečne dobrá správa....chce ma vidieť....spievala som si v duchu.....chce ma vidiet .
Na druhý deň mi začína kolotoč. Škôlka, práca. Sľúbila som si, že po práci navštívim Soňu v nemocnici. A možno zaklopem Alexovi, že sa mi minula múka. A možno navarím niečo dobré a pozvem ho k nám. A možno....
Privoňala som si ku kvetom a myšlienky mi behali späť k tomu krásnemu večeru. Akoby to asi bolo každý večer zaspávať v jeho náručí. A ráno sa prebúdzať??? Veru ani ten pocit nepoznám. Ráno vstanem strapatá ako ježibaba, pyžamo omotané okolo seba, pod očami kruhy...haha veď by ho prešiel názor na to aká som Úžasná.
Rozmýšľam, či by som vedela žiť dlhšie z nejakým mužom. Možno áno, možno nie. Možno by si našiel po čas frajerku a ja by som to neprežila. Veď ako so mnou zamávalo, keď som videla Soňu, ako sa na neho namotáva ... ešte, že som kľudná povaha, inak by som jej vyšklbala vlasy - smejem sa v duchu. Ale mám jediné šťastie, že nie som ako moja mama. Veď to je hurikán, ako mohol oco s ňou toľko vydržať? Jedine, že by celý život jedol nejaké tabletky alebo pil makový odvar chacha. Simona ty si trhlá - ozval sa vrtáčik v hlave. Ale čo Oli? Predsa potrebuje mužský vzor. A ten akosi vo svojom otcovi nemá. Chlap má naučiť syna kopať do lopty a zatĺkať klince a nie piecť medovníky a aranžovať ikebany. Prečo ten život musí byť taký zamotaný???