Výťahová odysea - 3. časť

Moja mama mala o mne vždy predstavu, že som bordelárka. Ja neviem odkiaľ to berie. Ja mám totiž vlastný systém.. To neni bodrel. Nevidím nič zlé na tom, ak triedim staré veci od nových. Do skrine nahádžem starý papier a potom ho dám Olimu do zberu. Alebo ceruzky na oči. Ak sa mi polámu, tak ich dávam v kúpelke do poháriku vpravo a dobré sú vľavo. Moja matka, by ich však hodila rovno do koša.
Moja mama bola vždy dokonalosť sama. Dokonalý účes, dokonalý make up a dokonalé názory, Jedinou nedokonalosťou v jej živote som asi bola len ja.
Aj napriek tomu však svoju matku milujem. Hoci som si uvedomila jej chyby už pred rokmi a našťastie som sa naučila im brániť, aj tak ju ľúbim.
Ale predstava, že u mňa v jednoizbovom byte zotrvá dlhšie ako hodinu. No brrrrrrr.

Rozozvučal sa zvonček a ja som sa došuchtala ku dverám. Stehy na bruchu ešte stále ťahali a rana bolela.
Otvorím dvere a....
„ Ahoj mami,“ cúvnem rýchlo do chodby, lebo inak by ma prevrhla. Za mojou mamou stojí Karči a žmolí v ruke kyticu kvetov.
„ Bože ten je zlatý, Simi. Aj kvietky mi kúpil,“ stíska bradu Karčimu.
„ Nemôžete sa zobrať? On je tak dokonalý. A ani si neokusuje nechty ako ty. Aj je upravený, nie ako tvoj otec, čo celé dni sedí pri televízore. Takéhoto zaťa by som chcela.“
Karči miluje moju mamu. A ona miluje Karčiho. Evidentne. Je to jediný chlap v mojom živote s ktorým plne súhlasí.
„ Nie mamy, Karčiho si nevezmem. Ak si si to doteraz nevšimla, tak jemu dievčatá neštimujú.“
„ Bože nebuď fajnová. Však ani ja s tvojim otcom už roky nespávam. A ak mám byť uprimná, radšej budem chodiť na kávu s Karčim, ako sledovať telku s tvojim otcom. Poďte kúpila som veterníky, spravíme si kavičku a poklebetíme. Dobre?“

Veeetreniky....milujem veterniky
Odšuchcem sa do kuchyne, Karči mi ide v pätách a vyháňa ma:
"Utekajte si hači na prdelku, baby moje, ja sa o vás postarám"
Sedíme s mamou v obývačke oproti sebe.....kontroluje pohľadom kde mam pavučiny a či náhodou niekde neobjaví prach.
"Máš tu smrad. Ty nevetráš?"
Už som sa nadýchla že jej niečo poviem ale do izby vplával Karči s podnosom kávy.
"Moje zlatíčka, nedal som vám cikríček, veterníky sú sladučké. Musíte si predsa strážiť líniu, že? Simi!!"
No boooože, tak sa na mňa cez zimu niečo nalepilo, nebudem sa kvôli tomu vešať.
V izbe nastalo ticho. každý si mieša svoju šálku kávy a dumá.....
Karol určite o tom chalanovi z posilovne....mama o tom ako ma vidí pred oltárom s Karolom a ja....ja snívam o mužovi ktorý mal tú česť vidieť ma ako ma boh stvoril skôr, ako sme sa mohli normálne spoznať.
"Ozaj Simy, rozhodla som sa, že tu s tebou pár dní ostanem, si taká slabá, chcem ti pomôcť.
Spravíme revíziu v skriniach, dáme to tu do poriadku, niečo pekné ti ušijem, čo? Si rada? Mooooja, vyzeráš naozaj príšerne, takto sa Karolkovi veru nebudeš páčiť"
V hlave mi zaznel poplašný signál. Nedovoľ to, Simona, nedovoľ!!!!
Ale počujem sa ako mi slová samé vychádzajú z úst:
"Ale jasné, mami, budem naozaj strašne rada."
Ty si blbá,blbá,blbá. Nadávam si v duchu.
To už vstáva Karol a ide matke po veci do auta.
"A keď ti už bude lepšie, tak hádaj čo pre teba má mamička, no hádaj?"
"Dva lístky do kina! " máva mi pred nosom dvoma papierikmi...ráta s tým, že vezmem Karola, xixi
Ale ja mám v hlave perfektný plán.....už presne viem, koho nenápadne do toho kina pozvem. Vyčarujem úsmev číslo tri určený pre špeciálne prípady a sladko zašveholím:
"Ďakujem maminka, si straaaaaašne zlatučká, že na mňa tak myslíš."

Ráno som už penila. Mama my vypratala celú kúpeľňu a dala sa upratovať skrine v kuchyni. Ešteže mám Karčiho. Zobral maminku dnes nakupovať. Je sobota, tak hááádam, sa zdržia do obeda. Ak sa im bude dariť, tak aj do poobedného čajíčku. Karči chodí na taký špeci – roiboos s niečim. Má to vraj dobré účinky na pleť. Oliverko je u svojho tatinka a ja rozmýšľam, ako pozvať mojho doktora do kina.
Keď tu zrazu buch – buch – buch – buch....
Nieeee! Už je to tu zasa. Môj sused „architekt sex machine“ si zas užíva. A takéto rodeo tu mám každý víkend. A keby bolo počuť len búchanie postele o stenu, ale on má skutočne tú najstaršiu posteľ v baráku s absolutne najstaršími pružinami. Vrže ako v starých filmoch.
Buch, buch, buch o stenu . Vrz, vrz, vrz struny a teraz príde vysoký tooooooon – aaaaaaaiiiiiii. To bola partnerka.
A konečne koniec. Dnes to bola rýchlovka. Ale stavím sa, že takýto koncert si ešte do večere aspoň raz užijem.
Nedá mi to. Predsa len – mám tu mamu. Olino je na to už zvyknutý – hovorí, mamiii, ujo zas s tetou kazia postel. Mojko, myslí si, že po nej skáču.
Zvoním pri susedových dverách.
Čakám.
„ Bože čo zas!“ arogantne mi otvori.
„ Prosím vás, vážne si tú posteľ nemôžete dať trochu od steny? Mám tu na návšteve mamu, a nerada by som jej všetko vysvetľovala.“
„ Neni dospelá, či už nesexuje? A mali by ste asi začať sexovať aj vy, lebo zjavne vidieť, že ste z formy.“
Pritiahnem si tesnejšie župan. Debil. Však ja by som aj sexovala ale s kým?
„ Nejaký problém?“ otočím sa. Alex! Stojí za mnou už ktovie ako dlho.
„ Nehnevajte sa pán architekt, ale aj ja som sa prišiel pozrieť, čo sa deje,viete, som lekár, či niekto nááááhodou nepotrebuje prvú pomoc."
Šibalsky sa smial očami a mňa opäť zradila červeň na lícach.
Sused zareval, že sa máme dať vyšetriť a zapleskol nám dvere pred nosom. Ešte po nás zvnútra vykrikoval že to je len suchá závisť a odporučil nám zarámovanie sa .

Ostali sme stáť s Alexom oproti sebe a spustili sme naraz:
" Viete ja....som chcela...."
" Ja som chcel....chcel som sa pýtať."
" Začnite vy...."
" Nie vy...ste dáma , máte prednosť."
" Tak dobre," ...nádych, výdych, Simona, ideš....
" Chcela som vám poďakovať za starostlivosť a tak...mám dva lístky na Pokoj v duši...."
"Hahahahahaha, kino? A ja? To je od vás neskutočne milé, v kine som bol naposledy v pätnástich, ale dobre, prídete k nám na kontrolu, ja sa na vás pozriem a keď bude všetko OK, beriem to kino "
Čočočo? Pozrie? Na mňa? V hlave mi bije známy bimbam zvon.....pozor Simona, pozoooor.
Usmievam sa a na znak dohody mu podávam ruku. Tá jeho je jemná a teplá, má príjemný stisk a díva sa mi pritom rovno do očí, čo oceňujem, nemám rada stisky rúk a la skapatá ryba.
Usmieva sa, do kelu, ten človek mi číta myšlienky alebo čo???
"Na kontrolu? K vám? Ja?"
"A snáď ja? Mne praskla cysta?" smeje sa Alex.
"Poďte, odprevadím vás ku dverám. nemala by ste sa takto promenádovať" a jemne ma ťahá za lakeť k môjmu bytu.

Konečne som doma, v bezpečí .
Oprem sa chrbtom o dvere a usmievam sa....pozrie sa na teba....šepká moje druhé ja...
Kruci. Idem robit údržbu. Pozajtra je tá moja nešťastná kontrola a potom......hmmmmmmmm....kino s ním.....s Aaaaleeeeexoooom. Karol je v pohode, mame poviem, že idem s Karčim a ona mi postráži malého...alebo jej rovno poviem že...ale nie...zavrhujem v duchu hru na pravdu, nebudem jej nič hovoriť...Ležím na posteli a snívam s otvorenými očami.

" Mamíííííí, mamííííííí, aha čo mi kúpila babináááááá."
Kričí Oliver na cele kolo. Moja láska malá.
" No ukáž maminke, čo máš pekného?"
Malý skočí ku mne a v ruke zviera plyšového medvedíka. Plyšákov má rád.
V tom sa ozve mama:
"Simi? Vo výťahu sme stretli tvoju susedu. Viéééééš, tú, čo býva pod tebou."
"No, jasné že viem. A?"
"Pýtala sa na teba, ako sa máš a taaaaak. Ona robí v nemocnici, vedela si?
Aaaaaaaale vystupovala skôr, mám taký pocit že klopala k tomu novému nájomníkovi, vieeeeš, Ondrušová mi vravela, že je lekár. Oni spolu niečo majú?"
Oblial ma studený pot. MRCHA. Tak tá teda nezaháľa. Kam sa na mňa hrabe, okuliarnik jeden. Neupravená, fádna.
Hneď som to povedala aj mame.
"Miláčik, neupravená?? Ona vyzerala úplne úžasne, mala perfektný zostrih a nemá okuliare....je to kočka, naozaj a dokonca veľmi pekná....kedy si ju vlastne videla naposledy?"
Bimbambimbam.....zvony v hlave.....čo to má byť? Moooje nervy.....musím sa dať dokopy....musím niečo urobiť.

Sadám si za počítač a nahodím stránku Nanič mama. Karči mi raz o nej povedal, že je super. Že je o mamách, babách a taaakych tých babských veciach, ktorým sa normálny chlap nerozumie. To som sa zrovna rozvádzala s Tomášom, Oliverovým otcom. Bola som psychicky na dne a musím priznať, že ma dosť baby podržali. Keď som to čítala, tak som pochopila, že nie som až taká blbá ako mi Tomáš stále vravel.
Vraj som nesamostatná a nič bez neho nedokážem. Ani len uvariť ten posratý obed nie. Ani o malého sa postarať. Oliverko bol plačlivé babätko. Mával bolesti bruška a stále plačkal. A ja som bola neschopná. Hrozná a úplne nanič. Aspoň podľa Toma.
Časom som pochopila, že to nie je len o mne. Že nie ja som vinná.
A čuduj sa svete, prežili sme. Rozviedla som sa. Oliverko podrástol a ja som sa začala hľadať. A tých zopár dievčat mi pomohlo sa hľadať. Aj s teoriami o zrkadlách, pozitívnom myslení, povedaní si svojho názoru a aj s tým, že je to moja vec a nie môj problém.
Tak teraz prechádzam príspevky.
Dievčence, čo si obliecť na prvé rande ? Vlastne to nie je rande. Tak inak. Čo na seba? Aj teraz mi poradíte? Hmmmm .... teraz asi nie. Toto nie je na diskusiu.
Otvorim skriňu a lovím.
“ Božinku, ty čo tu sedíš ako sardelové očká na jednohubke?”
“ Však si mala ísť k Bee,” spľasne rukami za mnou Karči. Neviem ako sa mu to podarilo, ale odpratal na chvíľku zas z môjho života mamu. Nie tak pod koberec. Ale do kúpeľov.
“ Gitka už hačá vo vláčku. V Piešťanoch ju čaká Stanko – ten by sa ti páčil. Má taký fešný kukuč a veeeeľké svaly, ale so mnou na kávičku nechcel. Heteráč jeden. Tak šup šup, Bea čaká. Bože, už nech ti niekto niečo s tými vlasmi spraví.”

Sedím v čakárni nemocnice.
“ Pani Bohušová, “ zavolá sestrička a ja vchádzam. Pozerám po ordinácii. Alexa nikde. Namiesto neho tam sedí nejaký starý doktor a ťuká do stroja. Ťuk ťuk ťuk.
“ No ukážte, ako sa vám hojí rana. Nie, nie. Nemusíte sa vyzliekať. Dobre, sestrička objednajte na chirurgii vybratie stehov pani Bohušovej. A ešte urobíme sono a už môžete ísť. »
Líham si na gumenu plachtu postele. Chladí ma na odhalených krížoch. Som sklamaná. Čakala som Alexa. A jeho nikde. Hmmm a ja som vycalovala pade za vlasy. No, asi pani suseda prišla skôr a skôr mlela….hmmmm… Čo som vlastne čakala? Že mi padne k nohám, bude bozkávať zem, po ktorej chodím a požiada ma hneď tu o ruku? Bláznivá.
“ Všetko v poriadku. Prídite si dať vybrať stehy a potom o mesiac na kontrolu.”
Starý doktor mi utiera brucho suchou gázou. Smutne sa naň usmejem.
Cez chodbu skôr prebehnem ako prejdem. Neviem prečo, ale zrazu mám také divne vlhké oči.
Ozaj, čo som vlastne čakala ?
„ Simona, kam letíš ?“ Alex. Čaká na mňa na chodbe a je v civile. Nejak plynule prešiel do tykania a vlastne mi to vôbec neznie cudzo v ušiach.