Ako som tak čítala príspevky na NM, tak som tak rozmýšľala, že sa tam píše o tom ako niektorí ľudia dokážu byť sebeckí, zlí, otcovia kašlú na svoje deti a tááák .... Ale veľakrát si pomyslím, že možno (URČITE) aj takíto ľudia prispievajú na NM a tvária sa ako najlepší na svete. Pretože proste prezentujú svoj uhol pohľadu. Mám v rodine rozvedeného, ktorý navštevuje svoje dieťa, občas ho prinesie na prázdniny alebo idú na výlet a prispieva svojej „ex“ možno 1.500,- Sk, možno viac. neviem. Keď si toto prečítate, tak si pomyslíte, no dobrý otecko to je. Lenže to by bol jeho uhol pohľadu. Keby poznáte všetky súvislosti a jeho povahu, tak zistíte, že je s ním hrozne ťažko žiť. Čiže on by napísal o sebe aký je super a jeho žena by o ňom napísala úúúúplný opak. Jednoducho, je to o tom, že každý to cítime inak. Tí „chrapúni“ o ktorých tu píšete veľakrát, o kamarátkach, ktoré zradili a iných bezcharakterných ľuďoch- tak možno práve oni sa cítia hroooozne dotknuto. Proste ani nevieme, s kým si vlastne píšeme ... – toto mi vlastne napadlo, keď som čítala jeden príspevok, že všetky sme na NM kamarátky. Hej, ale len virtuálne. Možnože v reálnom živote by sme boli nepriateľky na život a na smrť. Nie je to zvláštne? Ja práve prežívam bolestné obdobie-snažím sa pochopiť chovanie jedného člena našej rodiny, že prečo sa tak k nám chová... totálna ignorácia občas, občas príde a tvári sa akoby nič. vlastne sa tak všetci snažíme tváriť ale stále je medzi nami „dusno“. proste snažím sa zistiť, že čo sme my urobili, že sa k nám chová tak ignorantsky. Kvôli nemu ma neraz bolelo srdce a jednoducho neverím, že on by sa niekedy zamyslel nad svojim chovaním alebo žeby sa kvôli mne tak trápil ako ja kvôli nemu. Jednoducho stále sa snažím vžiť do jeho pozície a pochopiť. Ale nejde mi to ... a tak teda čo? JE TO CHRAPÚŇ .... často je oveľa jednoduchšie podľahnúť svojim citom, negatívnym emóciám ako sa zamýšľať, že PREČO sa k nám niektorí ľudia chovajú tak, ako sa chovajú. a ono to najviac bolí, keď je to rodina alebo iný blízky človek.
Neviem, či má tento článok vôbec hlavu a pätu, či sa dá pochopiť ale čo už ... potrebovala som „vypísať“ svoje myšlienky, pretože keď človeka niečo bolí, je dobre, keď to má komu povedať. A keď ho niečo bolí veľmi, tak sa s tým chce podeliť s čo najviac ľuďmi ... 
)))
Ale inak je život fajn, raz je lepšie, raz horšie. Inak by to bolo asi dosť o ničom ... aj keď je to občas ťažké, keď sa večer pozrieme na naše nádherné spiace detičky tak je nám hneď lepšie pri srdiečku 
minule som manželovi povedala, že jednoducho mi nášmu drobcovi pôjdeme príkladom a je to už jeho problém, ak sa bude ako dospelý chovať ako "chrapúň". jednoducho, ja chcem žiť s vedomím, že som pre svoje dieťa urobila všetko a určite sa budem snažiť netváriť sa ignorantsky, ak moje dieťa nebude dokonalé. a určite nie na úkor druhého dieťaťa. je to určite ľahšie "schovať hlavu do piesku" a tváriť sa že všetko je o.k. ale občas asi treba prekonať seba samých. Ja som momentálne v štádiu, že si hovorím, že tí, čo mi tak ubližujú, mi nestoja ani len za to, aby som im povedala čo len jedno slovko o tom ako ma to bolí ...
Dobrí článok. Je pravda, že ako virtuálne kamošky si máme čo povedať len či by to bolo tak aj v skutočnosti niekde pri káve???
A nad tými vzťahmi sa nejak nezamýšľam. U nás tiež vytrča jeden člen z rodiny ale s tým nič nenarobíme. Nedá sa to zmeniť ani nič podobné. Musí v prvom rade chcieť ten dotyčný porozmýšľať nad sebou a svojim zmýšľaním. Takže medziľudské vzťahy sú dlhá debata. Najviac sa smejem cez Vianoce ako sa každý snaží byť k sebe milý a slušný. Niekedy mi je z toho zle. Mohli by sme sa tak k sebe predsa správať celý rok nielen cez vianoce. Len toľko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
keď nechceš mať v hlávke zmätok a riešiť každý deň dilemu - prečo????, tak proste toto nerieš. Nerieš ľudí, ich správanie, nesnaž sa veľakrát pochopiť to, čo spravili, prečo tak konali.... proste je to ich vôľa, nič s tým nenarobíš. Ak ti na tom človeku záleží, tak to toleruj, ale veľakrát nerieš... ľudia su nevyspytateľní, niekedy sa nedá pochopiť nič čo majú v hlave. Ja som sa veľaktár zamýšľala, riešila, hľadala cestu, nápravu... a nikam som nedospela. Otázok bolo milión - prečo ocino spráchal samovraždu? prečo ma opustil manžel, prečo pil, prečo na mňa dvihol ruku, prečo ma nechápe, prečo mám zlý vzťah s mamou, prečo ma nikdy nemilovala ako sestru a robila rozdiely, prečo som ochorela, prečo prečo prečooo... dennodenné riešenie otázok mi uberalo energiu a ja som preto veľakrát obchádzala veci bez zamýšľania od určitej doby... občas mám deň keď ma všetko najeduje, keď sa potrebujem vykričať a frflem ako vrana v sáčku... ale snažím sa poslednú dobu veľa vecí neriešiť... fakt sa snažímmm...čo najviac..
som človek citlivý, keď som bola v Majáku nádeje a stretla som sa s detičkami, ktoré týral vlastný otec... nevedela som to pochopiť... proste je to nad moje myslenie... bol tam chlapček, ktorého obárali horúcou vodou...chcelo sa mi kričať prečoooo!!!!???? proste vysvetlenia sa mi nedostalo.. keď ma objímal chlapček, ktorý bol odmalička v domove, pozeral na mňa krásnymi očami...ale smutnými... chcelo sa mi kričať prečo????
Ako toto ľudia môžu???? Zistila som však, že odpovede nedostanem a že naozaj niet čo riešiť...takže ešte raz nezamýšľaj sa.. nič nevyriešiš... viem ti poradiť len toľko, nemusíš s tým súhlasiť... ale porozmýšľaj nad tým..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jej,Aitlan,mala si to ťažké,klobúk dole.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
na každého sa to raz za čas nakopí a má ťažší rok, alebo viac...každý sme si hádam dačím prešli, bez výnimky...(brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... a čo ak stačí snažiť sa pochopiť samého seba a ostatných len milovať?...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U,Elin,to sa niekdy nedá.Keď ty sa snažíš zo všetkých síl byť k niekomu milá a on to ignoruje,alebo sa k tebe správa odmerane,tak to človeka trápi.A rodinu si nevyberieš,ak chceš do tej rodiny patriť,tak sa veľa krát musíš aj trápiť.Alebo ich odstrihnúť,úplne,poznám aj takých.Ale milovať ich????????????
V podstate,keď sa pre niekoho trápiš/ manžel,manžel,otec,mama,sestra,brat........./,tak ho asi miluješ,nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vyvyka,
milovať niekoho a trápiť sa kvôli niekomu sú pre mňa dve celkom rozdielne veci, ktoré sa občas môžu prekryť, ale nie sú na sebe závislé...
... ak niekoho miluješ, je pravdepodobné, že si k nemu milá, ak on ťa ignoruje, rešpektuješ to... (netvrdím, že je to jednoduché - ale je to o nás, nie o nich...)
mám blízkych príbuzných, čo sú mi veľmi vzdialení, milujem - nechápem - rešpektujem (nič lepšie zatiaľ nepoznám)...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja mám v tejto oblasti takúto skúsenosť: Mám brata ktorý trpí duševným ochorením.Vždy som ho mala a mám ho veľmi rada. Je to môj jediný súrodenec a teraz po maminej a už aj otcovej smrti aj jediný priamy príbuzný- okrem mojich detí...A keď u neho prepukne choroba robí úplne blbé veci, obťažuje neskutočne svoje okolie, boli časy kedy museli u nás zasahovať aj policajti...a potom sa stávalo niečo také že keď sme sa stretli v meste tak ma brat ani len nepozdravil... Nepozdravil ma v banke, kde nás všetci poznajú, nepozdravil ma v obchode, odignoroval moje deti, ktoré má inak veľmi rád,robil cirkus u nás v paneláku, samozrejme narobil kopu problémov a nemyslím že všetci susedia sú schopní niečo také pochopiť,keď sa ale dostal na liečenie- vzapätí sa dožadoval aby sme ho navštevovali...No poviem vám ťažké je sa v takýchto vzťahoch zorientovať, aj keď si poviete, že ale veď on je chorý. Chorý- nechorý proste také správanie aj tak zraňuje...Ale vybudovala som si k nemu taký vzťah, že keď ma potrebuje som mu nápomocná, keď ma ignoruje beriem to tak ako to je a vždy si len poviem, že ho ľúbim a mám rada aj tak- proste to neznásilňujem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... a nejak podobne to občas funguje aj bez oficiálnej lekárskej diagnózy, vtedy niečo vysvetľovať druhým sa skoro ani nedá...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bettty a Ajkak,
ono sa to už ale 2x stalo, že virtuálne kámošky sa stretli a mali si čo povedať (tento rok aj minulý - stretnutie naničmám v Avene). A teraz sa zase stretávajú tie čo bývajú v jednom meste a aspoň za Turiec môžem povedať, že mňa "virtuálna realita" (a ľudia, ktorí sa prostredníctvom nej prezentujú) NESKLAMALA. Nepriateľky nie sme (zatiaľ). Uvidíme a možno sa pobijeme neskôr.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tiez tu mam spriaznene duse a dokonca som niektore spoznala aj osobne a ticho sme veru neboli, mali sme si co povedat.....ribisska bola prva z nanicmamy,potom zimna kralovna ktorej som predala lavicku olpran, potom misena ktora nam darovala maxika, moju malu chlpatu lasku, potom stretko v hofferi, akira, renka, janka, katka....no a vyvyka, moja zlata, ta sa odhalila ako posledna, raz ma bola tajne kuk v praci, xixi a druhykrat sa uz ku mne priznala
ESTE by som hrozne rada spoznala osobne Molekulu, Tonicku, kami, Evu zo srbska, Eifibramborku a ostatne nanicky s ktorymi si mam co povedat....
A vztahy...su komplikovane....na to treba vysoku skolu zivota, parkrat padnut na hubu, par faciek od zivota, par bodnuti do chrbta a clovek potom snad zacne chapat suvislosti
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ja si uplne uvedomujem, ze som zla. som prisna na biologickeho. robi to problemy aj jeho rodine. kedysi sme to mali jednoduche, boli sme spolu o vychove sme rozhodovali spolu a fungovalo to bez hadok. spory sa netykali ani tak vychovy, to sme stali jeden za druhym a mohla som sa na neho spolahnut, aj 5 deti by som mu s pokojnou dusou zverila skor sme mali problemy co sa tykalo volneho casu - ako ho zadelit medzi kamaratov, rodinu a cas pre seba.
no teraz vychova visi na mne - a pristupujem, k nej zodpovedne. tak ked dam biologickemu a jeho rodine par podmienok ako budu fungovat navstevy - ci uz otca u nas alebo drobca u nich - tak to dodrzanie vyzadujem. a neustupim. ono to nie su blbosti. obhajim si to. ked sme boli spolu 7 dni v tyzdni a 1 ci 2 (boli snahy aj o 3 ci 4) vecery prisiel od kamaratov pripity dalo sa to prezit(no jo, nebola som ukazkovo tolerantna ... ale necakala som s valcekom vo dverach a zurivym vyrazom ). no ked risa vidi raz za dva tyzdne tak ten vikend jedhoducho s kamaratmi pit nebude. samozrejme su okolo toho blbe reci vsetkych kamaratov, ci inych zainteresovanych, ze je pod papucou napriek tomu, ze je slobodny, no on sam mi to uzna i ked tie blbe poznamky bolia. a to bol len jeden priklad za vsetky. som prisna, zla, kladiem podmienky. a este sem aj chodim vypustat paru aky je zivot nespravodlivy a nas ocino nas nechce (brokenheart) (obcas sa mu fakt nedivim )
hm a co sa tyka kamaratstva - nemam problem vychadzat s maminkami, babkami ci ockami na ihriskach. akurat sa stranim matiek zabratych do dolezitych komentarov veci a vztahov co sa ich netykaju, sediacich na lavickach s cigaretou v ruke, kym ich nevsimana ratolest strka deti dolu zo smykacky. vtedy fakt neviem komu by som skor na zadok nacapkala 
... vlastne viem
p.s.: som si to precitala po sebe, baby ... a teda nie som az taka agresivna a zla ako to vyznelo ... kvety vo vlasoch a slnko v dusi vsetkym vam!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ailataN - teda .... človek až pri takýchto osudoch pochopí, že ten jeho je proste super. a tie "malé vojny" zbytočne riešim, to je asi pravda. Len občas človeka niečo zabolí a rozmýšľa ... prajem vám všetkých čo najbezproblémovejšie vzťahy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som sa naucila ze nad niektorymi ludmi staci pokrutit hlavou a viac radsej nerozmyslat, lebo inac by sa jeden zblaznil. ja som blazon z toho ako mohol otec dcere popriat nech ma v buducnocti postihnute a debilne deti... a ked sa dcera ozvala tak sa este aj smrtelne urazil....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takže pchám hlavu do piesku??? asi hej. Inak sorry za nejaké gramatické chyby v príspevku ... písala som to rýchlo a od srdca, takže občas to možno nedáva zmysel.