Zázrak

Áno, tak ho možno nazvať.
Možno tak nazvať deň,
kedy na moju tvár nepadol tieň,
a moje oči žiarili ako srieň.

Bol to deň plný šťastia
a ľudia sa mi milší zdali.
Ja bola som jak ľalia
a moje ústa by všetkých bozkávali.

Ja šťastná som
a šťastie i rozdať chcem.
Nie, nemôže sa tešiť len pár ľudí,
vtedy mi až srdce duní.

Slnko je žlté,
ale to je málo.
Ja som však uvidela,
to čo nebývalo.

Až teraz videla som krásy sveta,
až teraz viem,
že ja vlastne SOM.

A preto nikdy ,
nikdy ten deň neodíde
a láska, krása, nežnosť-
tá vždy príde.

Nuž tešme sa
a buďme šťastní.
Veď len náš život,
žitý v šťastí,
môže byť vždy krásny.

( to som mala tak asi 16 rokov...)